Conquest of Prague

Keďže zákony nášho štátu nariaďujú každej firme od určitej veľkosti tvoriť takzvaný sociálny fond a v tom našom firemnom sa za ten rok nejaká tá koruna, pardon Euro, nazberalo, vyvstala otázka čo s tým?

Sme ako národ viac veriaci ako Česi - tak bolo rozhodnuté. 15. september je u nás cirkevný sviatok, ktorý pripadal na utorok. Tak sa v pondelok nariadila dovolenka a už v sobotu 12.9. sme mohli vyrážať smer Praha.

Manželka mi pre zájazdom sama??? navrhla, či nechcem so sebou zobrať kamaráta Miloša a nechceme ísť spolu... Do Prahy, na 4 dni... Samozrejme som súhlasil a otvorene sa priznám, že som sa tešil na pivné orgie, pretože aj on je podobne „postihnutý“ ako ja. A navyše som v Prahe bol minimálne 10 x predtým, takže Karlov most, Staromestské námestie, Hradčany až tak veľmi nelákajú :)

Takže v sobotu 12.9. ráno sme sa nasúkali do autobusu a hurá na to! Po ceste sme sa zastavili na povinné zastávky kúsok od Hodonína a asi 70 km pred Prahou. V oboch prípadoch to bolo na benzínových pumpách. Výber tristný... Škoda reči... O 13:00 zastavujeme pred naším dočasným domovom, ubytovávame sa a okolo pol druhej už valíme - smer centrum.

Prvou voľbou sú Zlé časy. Schádzame po schodoch do lokálu, nejaký robotník pokladajúci tam dlažbu na našu otázku: „Už je otvorené?“ odpovedal (podľa mňa) buď s ruským alebo ukrajinským prízvukom, že áno... Vošli sme ďalej a tam sme našli Hanza zahrabaného v nejakých lajstrách, kde niečo zúrivo škrtal, vypĺňal a dopisoval. Bohužiaľ nám však oznámil, že otvárajú až o 17:00 – na moju „námietku“, že internet hovorí niečo iné mi so smiechom odpovedal, že ich stránka stojí za prd...

No nič prídeme neskôr – s týmto sme sa rozlúčili a išli ďalej. Ešte nám pri odchode prezradil čo bude na pípe v pondelok, z čoho nám srdcia zaplesali. Poďakovali sme a sľúbili, že aj v pondelok sme tu ako na koni!

Ale hlad je sviňa, tak sme skočili na obed k neďalekému Klokočníkovi. Jedlo dobré, lokál absolútne v pohode, nezafajčený, skrátka všetko OK. A pivo? Kácov potešil smädného pútnika. Ja osobne som skúsil aj 10-tku aj 12-tku, obidve kvasnicové – musím priznať 12-tka mi brala viac. Ale to len tak na okraj.

Pohoda U Klokočníka

Kúsok od Klokočníka som mal vytipovanú hospodu s Lobkowiczom, žiaľ pri našom príchode sa na nás šklebilo logo Hambyhnusu..... Škoda.

Smädní sme si teda spravili krátku prechádzku do Jaromírovej ulice, kde sa nachádza pravdepodobne jediná hospoda so žateckým pivom trvalo na pípe – Menhir. Navyše na stojane hlásali: Pivné slávnosti – 6 pív na pípe! (Žatec 10, 11, 12, 13, Lučan, Rohozec 11 1/2tm kvasnicové).

Oáza Žateckého v Prahe

Sadáme si ku stolíku priamo na chodníku a dávame Žatec 11. Aj keď som to vtedy ešte nevedel – toto pivo sa stalo tým najlepším čo som počas dobývania Prahy pil. Keď sme boli s pitím asi v polovici, už sa k nám s úsmevom žene pani hospodská (inak ukážka toho ako sa treba správať k hosťom – tá vás presvedčí, že chcete aj to čo nechcete – v dobrom samozrejme) s dvoma pivami v ruke a hlási: „Tak pánové, co to je?, Vy se nám tady loudáte...“ a frk ich pred nás. Ač sme pôvodne plánovali len 1 pivo, odporovať nešlo. Ja som ešte skúsil 1 Rohozec a hajde ďalej.

Miloš mal ešte chuť na 1 Baštu – tam sme dali po jednej ½tmavej 12-tke – ale mňa toto pivo vyložene sklamalo. Baštu poznám inak, lepšie...

Ešte sme podľa nášho sľubu zaskočili do Zlých časov – a tam na pípe samé dobroty. Matuška weizen bol pri mojej poslednej návšteve nejaký divný, zato teraz špička! Klobúk dole. Zlatá labuť 11-tka mi pripadla taká nejaká priemerná, no a Telčského Zachariáša a Krakonoša si vybavujem už len matne... Zato tie utopence patria k tým naj, čo som jedol.

Už skoro pútnické miesto

Prvé popoludnie, resp. večer našej pražskej výpravy bolo plodné, ale muselo sa skončiť a tak sme valili na penzión trocha dosť poriadne sa vychrápať.

V nedeľu ráno, druhý deň našej výpravy, sme sa (aspoň ja určite) zobudili s chuťou na pivo – to bolo dobré znamenie, no nie? Po raňajkách sme teda znova vyrazili na spoznávanie pražských pamätihodností :)

Tlustá koala – varnsdorfský Kocour... Web hovorí o otváračke 10:00 – ale realita bola zase úplne niekde inde: 15:00. Týmto by som chcel apelovať na všetkých hospodských, ktorí majú svoje weby: Kurňa, to je taký problém tú stránku sem tam aktualizovať?

No čo už – zvolili sme nový smer – Žižkov – U slovanské lípy. Síce sme tam prišli pred otváračkou – ale čas do nej sme strávili prechádzkou po ulici, kde sme na 1ks zapadli do herne s Rychtářom v 10-tkovom prevedení na pípe za čarovných 16 Kč!

Potom sme už zamierili k Slovanskej lípe. Síce sme prišli asi 20-25 minút po otváračke, ale našli pána hospodského zrovna utierať stoly – pričom nás poprosil o 5 minút strpenia než to dokončí.

Paráda, že?

Čakanie sa vyplatilo – Koutská 12-tka v kvasnicovom prevedení je špičkové pivo. Pravdou je, že pre zmenu tmavá 14-tka mi naproti tomu pripadala trocha poslabšia... Za to najesť sa tu doporučujem! Veľké porcie za viac než rozumné ceny. Musím na seba bonznúť, že som na takéto, ako to ja volám „typické hospody“ zaťažený.

Nasledoval presun do centra K Valšům na Pražský most, dosiaľ v točenej podobe nepitý. Cestu nám síce trocha predĺžila zastávka v Grill-e Panda – kde sme našli na ceduli napísané: Třešňové pivo. Po skúmaní sme zistili, že ide o pivo z Chýně a musím povedať, že som ho pasoval na najlepšie pivo dňa.

U Valšů sme konečne trafili ich vlastné pivo (pri poslednej návšteve nemali). Skúsil som aj svetlé aj tmavé, a nutno podotknúť, že je to pivo veľmi dobré. Určite nie najlepšie aké som kedy v minipivovare pil, ale do širšej špičky bez debaty patrí.

Nasledoval presun na metro, opať prerušený zastávkou „na jedno“ v Art café u Irmy. Na pípe majú stabilne Bohemia Regenta – 11tku. Zase to bol ten Regent čo poznám. Plné, chlebnaté, dosť sladovité, jemne horké pivo. V poslednej dobe sa mi totiž stávalo, že fľaškové nebolo práve v tej najlepšej kondícii.

Na jedného Regenta

A potom už tradá na metro a autobus smer Průhonice na lov bizónov. Keďže v nedeľu ešte vládlo krásne počasie uvelebili sme sa na záhradke vo dvore, kde sme (ešte pred zmenou majiteľa) bežne sedávali a dávame Bezouškovu 10-tku. Pivo mi prišlo dosť priemerné, ako keby malo to najlepšie už za sebou. Keď sme si chceli dať ešte po 1 Veselej 16-tke – boli sme čašníkom rázne odmietnutí – vraj, to on nemá, on má len desiatku. Na 16-tku aby sme išli do pivovaru alebo aby sme sa presunuli tam za malú prepážku, na pivovarskú záhradku... Pritom pre jedlo lietal tam kam nás posielal, takže som vôbec nepochopil o čo vlastne išlo, alebo skôr - prečo to neišlo...

Ale chuť hádať sa som nemal, pretože som bol príjemne pivne naladený – tak sme sa presunuli pre istotu priamo do pivovaru – dali po Veselej 16-tke (prišla mi plná ale príliš v nej vystupovala silná alkoholová chuť) a išli smerom naspäť do centra. Z celej návštevy u Bezoušků som bol trocha sklamaný – pivo som v minulosti poznal ako lepšie a tiež obsluha (na záhradke) sa správala ako keby sme ich otravovali tým, že chceme len pivo... No snáď nabudúce to bude lepšie.

Po ceste naspäť som ešte vrzol jedno B.B.čko na Václaváku, s ktorým sme vbehli do podchodu na WC a odkiaľ ma vyhodili mestskí cajti, že to tam chlastať nemôžem, aby som sa vraj vrátil k stánku... No v žiadnom prípade som nemal chuť odporovať predĺženej ruke zákona. (inak ku cti im slúži, že boli slušní a dalo sa s nimi normálne rozprávať – jedni z tých normálnych)

Záverečným punktom v našom diári sa v nedeľu stala Restaurace U radnice. Zámerne píšem U radnice, pretože nech sme hľadali ako sme chceli, nikde na celom priečelí ani zmienka o nejakej, alebo skôr nejakom Šůvinkovi.

Radnice alebo Šůvinka?

Piva v ponuke nebolo veľa – len 3 značky: Permon, Sv. Florian a Chyšský Prokop – všetky v akcii za cenu 27 Kč. Vraj pán majiteľ viac nenarazil... Zároveň sme tu povečerali (varia výborne aj keď troška na vyššej cenovej hladine) a ochutnali všetky 3 značky. Permon a Prokop – veľmi dobré pivá, obidve dobré tak ako ich poznám.

Zato Sv. Florian začínal byť riadne skysnutý... Škoda. Pivu ku ktorému sa nedá až tak ľahko dostať to určite na mene neprispeje. Aj keď objavil sa aj názor, že tak asi chutí naozaj. Ale to bude blbosť, pretože ja osobne som ho pil už 4 krát, z toho 2 razy špičkové pivo, 2 razy s ťažkosťami pitelné. Tak neviem...

Večer sa už naklonil a aj slniečko už dávno spalo, tak sme sa pobrali za ním, príjemne naladení a natešení na zajtrajšie potulky za pamätihodnosťami...

Ráno nás opäť zastihlo v dobrej duševnej aj fyzickej pohode, plných síl a chuti. Takže po fajných raňajkách to zase začalo. Síce som ešte musel vybaviť návštevu jedného obchodu s vyšívacími potrebami pre manželku (ako poďakovanie za priepustku) a skočil som kúpiť nejakú pamiatku aj pre juniora (teraz má brm brm obdobie).

Keďže toto celé trvalo krapet dlhšie ako som plánoval, zamierili sme rovno na obed do Ferdinandy v Opletalovej ulici. V čase nášho príchodu o 11:20 sme tam boli asi 4 hostia a si 10 členov obsluhy. Načo ich tam bolo toľko sme zistili pri našom odchode asi o 12:00, kedy už všetci lietali ako šarkani...

Kiež by takých podnikov bylo viac

Znova sa mi potvrdilo, že benešovská 12-tka je skvostná. 11-tka o čosi zaostávala, ale aj tá si svoje uznanie zaslúži.

Fajne najedení a naladení sme sa pustili do blúdenia uličkami, s cieľom v Zlých časoch. Krčma u Petárka podľa netu ponúka Bakalářa a Chodovar. Lenže chyba lávky. Nemali ani jedno ani druhé. Vraj sa vypilo a ešte nedoviezli... Takže k dispozícii len hnus z Plzne...

Mimochodom zase ten rozpor v otváračke: internet - 11:00, na výveske vedľa dverí 12:00 a konečne na dverách 13:00. Tak si vyberte...

Keď obsluhujúca slečna na zrkadlo oproti dverám písala „Výtejte u Petárka“ tak som si nebol istý či si robí prdel alebo to myslí vážne. No nič.

Kúsok odtiaľ sme teda zakotvili v hospode na Albertove s Chodovarom na pípe. 10-tka svetlá bola trocha presýtená, ale tmavé naproti tomu bolo v poriadku – aj chuťovo, aj ošetrením.

Chodovar na Albertove bol dobrý

Chvíľu sme posedeli, aby sme potom zamierili do zlatého klinca dňa – Zlých časov. Po tom, čo nám Hanz v sobotu prezradil o tom čo chystá na pípu v pondelok to bolo v celku logické a jasné.

Myslím, že Rambousek a Joe´s garage beer nie sú bežne dostupné pivá, ktoré človek vychutnáva dennodenne. Mňa hlavne oslovil gaštanovomedový Rambousek – krásne polotmavé pivko, s krásnou vôňou po agátovom mede a veľmi dobrou, sladkastou chuťou, pritom plného tela. Pri tomto pive mi chýbajúca horkosť v podstate ani neprišla na závadu. Taktiež Joe´s Garage California ale bol veľmi ale veľmi podareným počinom! Pre veľkú obľubu som ešte aj v pondelok zopakoval weizna od p. Matušku a potvrdil som si, že královodvorský Tambor je naozaj špičkové pivo.

Došlo aj na krátku debatu s Hanzom, na ktorej padlo predbežné slovo, že snáď niekedy v krátkom čase bude možné v Zlých časoch ochutnať mnešického Vartáša...

Počas nášho posedenia sme taktiež pokecali s mladou ukrajinskou dvojicou z Mariupolu pri Azovskom mori, ktorí zrovna boli na svadobnej ceste. Keď na nás vytiahli zoznam hospôd, ktoré majú v pláne navštíviť radi sme im poradili ako sa tam dostať. Námatkou menujem: Zlý časy, U radnice, Pivovarský klub... Je zaujímavé pozorovať, že aj ľudia ďaleko za hranicami vedia o dobrom pive a dobrých podnikoch...

V ten deň nás čakala ešte posledná zastávka – reštaurácia Na Farme v Suchdole. Mali sme tam spicha s Martinom alias G je patok-om a s pár Suchdolskými Jeníkmi. Doteraz som nemal šťastie na jeho točenú podobu, tak som bol veľmi rád, že to konečne vyšlo. Dobre sa sedelo, dobre sa kecalo, len tie dve svine na hodinkách sa točili moc rýchlo...

Takže sme sa museli zdvihnúť a dopratať svoje telesné schránky zase do našich postelí. Podarilo sa. Tým sme v podstate uzavreli našu pražskú anabázu, ktorú som pracovne nazval Conquest of Prague, až sa to nakoniec uchytilo.

V utorok ráno po raňajkách sme sa vpratali do autobusu a pohli sme sa smerom k domovu. Po ceste sme mali ešte naplánovanú zastávku v pivovare Jihlava, kde sme absolvovali prehliadku a na radosť väčšiny zúčastnených chlapov aj ochutnávku. Všetci si pomlaskávali aký je ten Ježek dobré pivo.

Tak toto môžem naozaj potvrdiť

Súčasťou exkurzie bola aj fľaškovňa, kde sme pozorovali, že pri stáčaní sa sem tam stane, že korunka sa nezavrie. Pán čo to obsluhoval našim spoluvýletníkom takéto pivo ponúkol a tých nebolo treba 2x ponúkať... Brali jak po nebohom. Glgali to tam a pochvaľovali si aké je to len fajnové pivo.... Ja by som to však až tak netvrdil – už len preto, že som videl akú etiketu to o pár metrov ďalej lepí na fľašky. DEEP. Ono v podstate možno dobré aj bolo, ale trpím určitými predsudkami voči marketovým pivám...

Takže sa mi zase potvrdilo ono známe: Nech je to čo je to, hlavne nech je toho veľa a zadarmo...

No a po následnej návšteve v pivovarskej reštaurácii a predvedenom výkone niektorých našich zamestnancov (čo sa týka správania sa) si myslím, že na nás ešte veľmi dlho nezabudnú. Niekedy som sa holt za našich zamestnancov musel hanbiť...

Potom sme už nasadli do autobusu a s jednou zastávkou kúsok pred Brnom smerovali rovno domov.

Ako zhodnotiť celý ten predĺžený víkend?

Asi najlepšie to bude: 2 a pol dňa dobrého piva, pričom naše pečienky asi dostali dosť zabrať. Ale s kľudom môžem povedať, že by som si to určite ešte zopakoval. A veľmi rád.

---

[Dalibor Hanzel] [Zobrazeno 9115x] [11. říjen 2009]
[Pivní cesty] [comments: 34] [Verze pro tisk] [Nahoru ↑]

---

Diskuse k článku

Vložit komentář

Jméno:	E-mail:

Komentáře