Zájazd na burzu zberateľských suvenírov do Drážďan organizovaný slovenskou zberateľskou asociáciou SAHP sa už pomaly stáva tradíciou, ktorú sme ani tento rok nechceli porušiť.

Táto vydarená akcia sa v podstate - tak ako vždy - začína už presunom do spoločného miesta nástupu do autobusu. Po ceste sa pritom zväčša oddegustujú prinesené vzorky piva (tento rok to bol sabinovský Štamgast, Šariš a Corgoň).

Nutno dodať, že našu „mord partu“ tvorili traja Beerborci (Martin alias vemnr, Miloš alias verex, Libor alias lbh1 a kamarát Karol)

Plán zájazdu zahŕňal okrem iného exkurziu v benešovskom pivovare, volný program v Prahe, exkurziu v pivovare Staropramen (ktorú sme s ľahkým srdcom odmietli) a v sobotu návštevu burzy v Drážďanoch a volný program.

Presne o 24:00 sme sa teda pohli smerom na Benešov, kam sme dorazili ráno okolo 7:00. Tam sa nás ujal pán Kovařík, ktorý nás postupne previedol cez sladovňu, varňu, spilku, ležiacku pivnicu a stáčiareň. Exkurziu sme zakončili v degustačnej miestnosti pri pár skvostných benešovských dvanástkach....

Aj keď miestami pivovar vyzerá, že by potreboval nejaké investície (nemalé) do modernizácie a údržby, pivo ktoré ponúka je naozaj špičkové a s kľudným svedomím môžem povedať, že pre mňa jedno z tých naj.

Následne sme sa presunuli do Prahy, kde nás trocha zdržala mierna zápcha na Južnej spojke a potom aj drobné blúdenie v smíchovských uličkách.

OK, takže teraz máme cca 5 hodín k dispozícii, takže je najvyšší čas vyštartovať.

Pripravený plán sme teda museli operatívne pozmeniť (kvôli zdržaniu), takže ako prvé prišli na rad Zlý časy v Nusliach. Dorazili sme tam pár minút po otváračke a na podiv bola už väčšina stolov obsadená.

Usadli sme k jednému voľnému a po zhodnotení ponuky padla prvá volba: Javořický ležák z minipivovaru Horní Dubenky. Plná chuť, pekná vôňa, príjemný kvasnicový zákal. Všetci sme sa zhodli, že to bola dobrá voľba a pivo je naozaj podarené.

Následne sme už volili ďalšie vzorky individuálne: Opat medový (vôbec mi nechutil a po mede ani stopy), Sv. Norbert (skvelé pivčo), dešťovka z Kácova (Martin si pochvaloval).

Využili sme aj možnosť obeda a musím konštatovať, že také porcie, za také ceny a tak chutné som už dlho nemal. Ticho závidím každému, kto tam môže zavítať častejšie.....

Keďže čas tlačil, rozlúčili sme sa pozdravom Čus Hanz (ten sa tam vyskytoval po celý čas – týmto ho zdravím a ďakujeme za dobrý servis) a valili sme ďalej.

Potom síce nastala mierna zmena plánu, keďže po telefonickom preverení som sa dozvedel, že Na Paloučku momentálne nie je Jihoměšťan.... No čo už...

Skočili s k Bansethům pre nejaké to lahvové a potom smer Libeň. Po asi 30 min. presune sme už sadali za stôl v Bohemia Classic bare, kde točia pivo rovnakého mena.

Chuťovo trocha horkejšie pivo, čo mne absolútne vyhovuje, naproti tomu Miloša vôbec neoslovilo.

Pán vrchný bol absolútne v pohode a najviac ma dostalo to, že o ďalšie pivo som nemusel prosiť, s dopitím predchádzajúceho pristálo automaticky na stole ďalšie.

No nič, sedelo sa dobre, ale musíme ďalej.

Ešte jeden operatívny telefonát na Bulovku a znova prichádza zmena plánu. Točia Jihoměšťana. Škoda to nevyužiť.

Za chvíľu už pristáva pred nami na stole a svorne hodnotíme, že je to dobré pivo. My s Martinom koštujeme ešte polotmavú a svetlú pšenicu a obaja sa zhodujeme, že obidve sú veľmi dobré. Len tak ďalej pán Richter.

Po mojej poslednej návšteve na Bulovke a nepríjemnej skúsenosti s obsluhou (dovolil som si len ochutnávať pivo bez jedenia a bolo mi naznačované, že zaberám miesto ľuďom, ktorí spravia väčšiu útratu a väčšie dýško) bolo tento krát všetko absolútne v pohode a s úsmevom na tvári. Kiež by to tak bolo stále.

Ďalším cieľom bol (na neustále Milošove kvákanie) minipivovar Pražský most u Valšů, kde sa nám však dostalo maximálneho sklamania v podobe informácie, že vlastné pivo zrovna nemajú.... Divné, že toto sa dnes môže stať v minipivovare...

Keďže však už nebolo času nazvyš, dali sme po 1 Skalákovi a potom už hajde na plánovaný odchod autobusu.

Nasledoval presun do Benešova nad Ploučnicí a ubytovanie v miestnom hoteli. Na spoločnej večeri sa čapovalo pivo Staropramen, čo som s vďakou odmietol a nahradil ho tonikom. Od určitého času totiž produkty nadnárodných gigantov nepijem. Ba netajím sa nevraživosťou a nepriateľstvom voči nim, nech si hovorí kto chce čo chce.....

Po krátkom oddychu sme sa vydali navštíviť miestnu hospodu Na Novině – ktorá sa pre mňa stane na dosť dlhý čas jednou z naj, ktoré som navštívil. Domáca atmosféra, 100% obsluha, 10 a 12 Březňák (12-tka bola špičková) 11 Rohozec, domáce utopence (tak dobré som už dlho nejedol) to všetko dohromady vytvára pre mňa absolútne ideálnu kombináciu.

Pred spaním sme ešte dali 1 svijanský Máz v podniku nazvanom Pivovarský sklípek, ktorý sa nachádza v pivniciach bývalého ploučnicko-benešovského pivovaru.

Kto vie ako vtedy chutilo ich pivo....?

Nasledovala ešte zastávka na miestnom rockovom koncerte, kde točili len G a PU a sortiment dopĺňal čierny Kozel. Tonik to istil....

Pritom meno kapely bolo v súvislosti so sortimentom výstižné - Fuck off.

Po skorom rannom vstávaní a presune do Drážďan nasledovala návšteva zberateľskej burzy s točeným sponzorským Feldschloβen-om a množstvom fľaškových pív k voľnej kúpe. Weißenoher Altfränkisch Klosterbier = špičkové pivo

Nezdržali sme sa ale príliš dlho a vyrazili sme smerom do centra, kde snáď zoženieme niečo dobré na pitie. Nemilým prekvapením bolo zistenie, že väčšina podnikov v Drážďanoch otvára až o 11:00. Podarilo sa nám však nájsť otvorený podnik s točeným Diebels Alt, a následne ešte jeden v samom centre s pivami Köstritzer a Schöfferhofer.

Potom už nastal čas na krátku zastávku v getränkemarkte – kde sme nakúpili nejaké vzorky na degustáciu a hneď potom sme sa presunuli na zraz k autobusu.

Po krátkom presune a zaparkovaní blízko hlavnej stanice sme ešte dostali 2,5hod k dobru v centre Drážďan. Čo s voľným časom sme mali rozhodnuté – minipivovar Waldschlösschen. Električka a následne autobus nás vyklopili priamo pred pivovarom a za chvíľu sme sedeli na pivovarskej záhradke.

Na pípe: Helles, Zwickl, Dunkles a Weiss – Miloš a Karol dávajú tmavé, my s Martinom Weiss a sme všetci spokojní.... Následne ešte chutnáme Thurn und Taxis Roggen – síce len flaškový ale aj tak super lahoda.

Zaujímavým bolo aj to, že malé pivo bolo 0,5L a veľké rovno 1L – čo mi pripadá bežnejšie pre oblasť Bavorska.

Po zraze nasledoval už len presun na Slovensko s tradičnými zastávkami na večeru v reštaurácii Hvězda v Děčíně (točený Březňák) a v Tescu v Hradci Králové (pomerne slušný výber regionálov: Krakonoš, Náchod, N.Paka, Regent, Bernard, ....).

V Žiline nám síce o 10 min ušiel vlak smerom domov, takže sme boli nútení 2 hodiny čakať na ďalší. Ale aj to sa stáva. Dlhú chvíľu zahnal Podkrkonošský tmavý speciál.

Celú akciu hodnotím ako super vydarenú od jej začiatku až do samého konca, a už sa teším, až budúci rok znova vyjde pozvánka na zájazd do Drážďan a my si túto akčnú akcičku zopakujeme....