V Steigeri pochopili, že konkurovať veľkým hráčom sa nedá v celom pivnom ringu

Pivní štamgasti stále broja proti pivu, ktoré má nevýraznú chuť. Chceli by, aby sa na Slovensku zachovali aspoň niektoré regionálne pivovary, kde sa vyrábajú iné pivá ako dostať v bežnej slovenskej krčme. Ak pôjdu majitelia zostávajúcich malých pivovarov cestou vyhnianskeho Steigera, môžu na tesnom pivnom trhu uspieť.

Po roku 1989 zaniklo na Slovensku už jedenásť malých a stredných pivovarov. Jedny nezvládli prechod na trhovú ekonomiku, iné pohltili veľké kolosy.

V súčasnosti už fungujú na trhu iba tri menšie pivovary (Steiger, Urpín, Popper) s ročnou produkciou pod dvestotisíc hektolitrov a niekoľko minipivovarov (Golem, Kaltenecker, Zlatá perla, Dobrovar, Codecom, Amadeus). Aký majú recept na prežitie v konkurenčnom boji s medzinárodnými pivovarskými gigantmi, sa bol Profit presvedčiť vo vyhnianskom pivovare Steiger.

Ako zaujať

Cestou do Vyhní, keď míňame Hronský Beňadik, zazrieme prvý bilbord s reklamou na pivo Steiger. Oznamuje, že vstupujeme do krajiny Steigera. V ďalších obciach sa na priečelí motorestov či krčiem vyníma logo tejto značky čoraz častejšie. Vyhniansky pivovar sa profiluje ako regionálny, aj keď sa nebráni prenikaniu do iných kútov Slovenska.

„Naše bilbordy neohraničujú oblasť obchodného pôsobenia, skôr informujú, kde sa náš pivovar nachádza,“ vysvetľuje Jaroslav Vysloužil, riaditeľ pivovaru. V Steigeri pochopili, že bojovať proti veľkým hráčom sa nedá v celom pivnom ringu. Distribúcia piva je drahá a náročná na logistiku. Preto pivovar zrušil viacero svojich slovenských skladov a zameriava sa na stredoslovenský región.

Ani v objeme reklamy nemôže menší pivovar konkurovať nadnárodným koncernom, akými sú Heineken či SABMiller. „Kým veľké disponujú mohutnou reklamou, malé využívajú väčšiu pružnosť, neformálny prístup a klasickú kvalitu produktu. Tiež uspokojujú menšinové a špeciálne záujmy trhu,“ tvrdí J. Vysloužil.

Možno aj preto majú vo Vyhniach široký sortiment piva. Okrem nosnej značky Steiger vyrábajú aj Sitňaň, Stein a pivá privátnych značiek pre supermarkety. Nepokazia lacné pivá ako Gazda, Grošák či Pandúr dobré meno podniku? J. Vysloužil tvrdí, že priestor na trhu lacných pív na Slovensku je a keby ho nezaplnili oni, urobili by to iní. Obhajuje aj kvalitu týchto nízkostupňových pív. Podľa neho nie sú lacné kvôli lacnejším surovinám, ale preto, lebo náklady na distribúciu pivovaru odpadajú a preberá ich na seba obchodný reťazec.

Chuť a kvalita

Ďalšou zbraňou menších pivovarov oproti obrom je chuťová odlišnosť piva a zvyšovanie jeho kvality. V niektorých veľkých pivovaroch sa podľa J. Vysloužila prejavujú najmä tri nešváry. V rámci znižovania nákladov varia pivo jednej stupňovitosti v jednej nádobe a potom ho riedia. „Ich desiatka je v podstate riedená dvanástka,“ vysvetľuje riaditeľ.

V Steigeri varia a kvasia pivá rôznej stupňovitosti oddelene, a preto majú odlišnú chuť. Giganty tiež pripravujú pivo veľmi rýchlo. Po uvarení ich pivo kvasí v cylindricko-kónických tankoch, kde kvasný proces prebehne za desať až dvanásť dní. To spôsobuje, že chuťová odlišnosť sa stráca a pivo sa unifikuje. „Pivá od veľkých pivovarov sa síce volajú inak, ale chutia podobne, ak nie rovnako,“ myslí si J. Vysloužil.

Vo Vyhniach sa zlatistý mok varí klasickým postupom otvoreného a dlhodobého dvojstupňového kvasenia v spilkách a ležiackych tankoch. Spilky sú miestnosti vybavené kvasnými kaďami, kde pivo kvasí šesť až štrnásť dní. Po prvom kvasení putuje táto tekutina do uzavretých tankov, kde dokváša ďalšie tri týždne pri teplote tesne nad bodom mrazu. „To, že naše pivo kvasí tak dlho, mu dáva jedinečnú horkastú chuť a prirodzený kysličník uhličitý,“ vysvetľuje pivničný majster Anton Šugár.

Kvalitu v Steigeri zvýšili tak, že začali nakupovať drahšie suroviny. Jačmenný slad z Moravy a chmeľ zo žateckej oblasti. Kto by čakal, že sa do piva pridávajú aj šušky chmeľu, bude sklamaný. V modernom pivovare používajú chmeľové granule, ktoré sa podobajú na krmivo pre psy, ale účel dochutenia splnia.

Ide naozaj iba o dochutenie, pretože hoci sa o pive hovorí ako o chmeľovom nápoji, nie je to celkom tak. Podstatou piva je jačmeň. Na jednu várku (250 hl) piva ide podľa A. Šugara štyridsať kilogramov chmeľu a štyri tony sladu.

Kríza praje pivu

Jednou z výhod, ktorú má menší pivovar na Slovensku oproti veľkým, je aj nižšia spotrebná daň. Tú dostáva výrobca piva pri produkcii pod dvestotisíc hektolitrov ročne. Steiger túto podmienku spĺňa. V minulom roku mal predanú produkciu piva v objeme 196-tisíc hektolitrov. Podľa J. Vysloužila však nižšia daň nie je až taká veľká výhoda. Na každej pollitrovej fľaške sa dá ušetriť zhruba dva centy.

„Hlavný problém spotrebných daní na Slovensku nie je len ich výška, ale najmä ich nevyváženosť. Spotrebná daň za alkohol je pri pive vysoká, na druhej strane víno je od dane oslobodené,“ tvrdí. Pivovarom, a nielen malým, môže zahatať cestu k vyššej produkcii aj ekonomická kríza.

Ľudia šetria, kde sa dá a to sa odráža aj na spotrebe piva. V Steigeri počas krízy pozorujú zatiaľ niekoľko javov na trhu s pivom. Tým, že ľudia menej navštevujú pohostinstvá, klesá predaj čapovaného piva, ale naopak, rastie odbyt fľaškového, ktoré si zákazníci kupujú domov. Klesá aj spotreba viacstupňových pív.

„Dvanástky sa pije menej, desiatka a jedenástka zaznamenali iba malý pokles a stabilný je sortiment osempercentných konzumných pív,“ vraví J. Vysloužil. Najdôležitejšie pre pivovarníkov je to, že konzumenti sa vracajú od drahšieho vína, miešaných nápojov či destilátov k pivu, ktoré je stále najlacnejším nápojom v krčmách.

Zdroj: Profit ETrend.cz | Autor: Jozef Ryník