K napísaniu tohoto krátkeho blogu ma doviedla nepríjemná skúsenosť z posledného víkendu. V meste Polička, tam kde majú vynikajúce pivo tamtiež varené je dosť patrný silný patriotizmus domácich – Poličské pivo sa dá nájsť prakticky skoro v každom podniku.

Keďže som tam mal zastávku na prespanie a večer po príchode vlaku sa mi ešte do postele nechcelo, vyrazil som do mesta „na pivo“. Našiel som kúsok od penziónu jednu malú hospodu – Hostinec u Mrštíků.

Približujem sa a pozerám na otváračku - 23:00....

Následne na hodinky - 22:30.

Fajn. 1-2 pivá ešte pôjdu...

Vchádzam do vnútra a vidím pár štamgastov pri stole a vo vedľajšom lokále pán hostinský obracia stoličky.

Pýtam sa: „Máte otvorené?“

„Už zavírám....“ - znie odpoveď.

„Ale veď otváračku máte do 23:00“ - oponujem.

„Zavírám, nevidíte? A krom toho nemám pivo...“ – Pritvrdzuje samozrejme aj s patričným tónom hlasu...

„Teď už nebudu narážet.“ – vyrozumiem z jeho zamumlania si popod nos.

S povzdychom a odpoveďou: „To je zaujímavý prístup“ odchádzam. Začujem ešte nejakú odpoveď, ktorú už ignorujem a idem preč....

Ale jedným som si istý hneď – sem ma nikto už nedostane....

Tak sa mi teda vynára otázka: Je to vôbec normálne, dovoliť si v dnešnej dobe takýto prístup k zákazníkom? Nie sú práve oni tými čo ho živia?

Viem, že si môžete povedať, že 2 pivá ho z biedy nevytrhnú – ale mne ide skôr o princíp. V takýchto chvíľach mám pocit, že tu nie je hospodský pre mňa, ale ja pre neho.... Našťastie stále zriedkavejšie....

Takže Hostinec u Mrštíků je aj v dnešnej dobe hospoda, kde asi hosťa nepotrebujú.....

Zmenu majiteľa uherskobrodského pivovaru, tak ako aj ďaľších menších pivovarov myslím zaregistrovala väčšina ľudí, čo len trocha sa zaujímajúcich o dianie na pivovarníckej scéne.

Všetci sme dúfali, že nový majiteľ sa bude chovať viac orientovane k tradíciám než k peniazom. Ale po zmenách (hlavne zúženie sortimentu)ktoré sa už v niektorých pivovaroch udiali sa ukazuje, že to boli dosť naivné predstavy.

Keď som však na vynovených stránkach uherskobrodského pivovaru našiel už len okresaný sortiment (8,10,11,12,14 svetlé), potvrdili sa informácie, že (uvidíme čo je na rade potom) tmavá 10-tka, kvasnicová 10-tka, nealko (aspoň s vlastnou etiketou) sú už minulosťou.

Toto mi však nejako nekorešponduje s novinkami zverejnenými tiež na ich webe, odkiaľ citujem:

„Byla vyměněna celá technologie ve stáčírnách lahví zaručující vysoký standard technické úrovně. Tato investice umožní zvýšit kapacitu, kvalitu i šíři vyráběného sortimentu.“

Keď si porovnám skutočné správanie sa KBG, konkrétne v Janáčkovi a informácie na ich webe, tak ma chytá pocit, že tu niekto strašne kecá....

Možno omylom a možno naschvál. To by bol ale ten horší prípad….

Viem, že už sa tu v minulosti objavilo viacero názorov proti propagácii zberateľstva na tomto serveri, napriek tomu si myslím, že pivo a zberateľstvo jednoducho spolu patria - samozrejme podľa hesla: "Všetkého s mierou".

Rád by som preto tento blok použil viac menej ako reklamu na jednu zberateľskú akciu, ktorá dobrým pivom zaváňa...

Konkrétne by som pozval všetkých záujemcov 9. a 10. októbra do Martina, kde sa uskutoční 34. stretnutie zberateľov pivovarských suvenírov. Hlavným dôvodom prečo to však píšem je to, že sa hlavnému organizátorovi podarilo zbezpečiť účasť 4 minipivovarov, ktoré sa budú prezentovať svojím pivom, samozrejme vo viacerých "prevedeniach".

Ktoré to budú?

Minipivovar Sessler Trnava

Minipivovar Golem Košice

Minipivovar Kaltenecker Rožňava

Minipivovar Železná Ruda

Takže všetci, ktorí majú záujem vidieť, ako to na takej burze vyzerá a majú chuť na dobré pivo sú srdečne vítaní!

Po informácii, ktorá prebehla netom, že sa v Prahe v polovici júna uskutoční akcia „Objevte svět pšeničného piva“ vo mne skrsla myšlienka, že by som bol veľmi rád, keby sa mi tentoraz (na rozdiel od VPT) účasť podarila. Všetko to bolo navyše umocnené tým, že pšeničné pivo vo všetkých svojich podobách patrí medzi moje najobľúbenejšie pivné štýly....

Po krátkom vyjednávaní s manželkou (horšie ako s teroristami :D ) som dostal povolenie na opustenie útvaru na 1 deň. V nasledovných dňoch som si zarezervoval vstupenku na sobotňajšiu poobednú seansu, lístky na vlak a autobus, skrátka pripravil som si všetko tak, aby výlet na OSPP prebehol bez problémov.

Keď Honza Kočka (organizátor akcie) v piatok pred akciou zverejnil zoznám pív, ktoré budú k dispozícii, tešil som sa ešte viac a to až do takej miery, že som sa bál, že večer nezaspím.

V sobotu ráno o 4:10 zazvonil budík, a po krátkych tancoch v kúpeľni a kuchyni som o 4:50 sedel vo vlaku smer Bratislava, potom smer Břeclav a nakoniec smer Praha, síce so 40 minútovým meškaním ale predsa. To mi pripomenulo, ako nám jeden kamarát (Chich – železničiar) vysvetloval čo to znamená ČD. Citujem: „ Čekej Debile“.

O 12:00 som vystupoval v Holešoviciach a keďže som mal hodinku času, skočil som na rýchly obed a malý Rohozec 11 do hodpody Zákoutí – kúsok od stanice. To som somár nevedel, že za rozumný peniaz sa bude dať najesť priamo na akcii. Skôr asi neveril, než nevedel.... Holt chybami sa človek učí....

Krátko pred 13:00 som už vstupoval do vestibulu hotela Mandarin Oriental, kde som zaplatil vlezné, dostal som pásku na ruku a mohol som vstúpiť. Oproti dverám som si vymenil koruny za bony – platiť sa dalo iba nimi a išiel som sa prejsť zatiaľ skoro prázdnou sálou, čo sa síce časom zlepšilo, ale odhadujem to tak max. na 30 – 40 účastníkov...

Pri pohľade na popisy jednotlivých píp a kvantum piva na stoloch, som si povzdychol od radosti a dal sa do degustácií.

Nebudem opisovať všetky tie chuťovky čo tam boli (aby ma nedajbože nikto nenapadol, že to má chutiť úplne inak, a že som blbý keď tam cítim banán namiesto orieška...)

Len zbežne vymenujem: Bayrisches Bahnhof Gose, Honzov Kočkov AmWeiss experimental, Troublette, Hanssens Oud kriek, 3 Fonteinen Kriek, Brugs, Cantillon, Jacob Weissbier…..

Všetky pivá boli výborné až špičkové.

Až príliš neskoro som zistil, že dobre a za rozumnú cenu sa dalo najesť aj priamo na mieste. Hlavne tie rôzne druhy nakladaného syra boli vynikajúce a výborne sa spárovali s pivom.

Vyhradené 4 hodiny ubehli ako voda, navyše podporené tým, že som tam stretol 3 krajanov, s ktorými sme spoločne debatovali a degustovali všetky tie lahôdky. Týmto zdravím Mariána a jeho kamarátov.

Za vzorky na doma som utratil zvyšok bonov, rozlúčil som sa s Honzom Kočkom a spolu s chalanmi sme sa ešte vybrali na krátku návštevu do Zlých časov.

Tam som oproboval Matušku 13 Weizen – na rovinu priznám, že tie pivá čo som degustoval na OSPP boli lepšie, a ešte 1 Tambora 12, korý mi potvrdil, že v Dvore Králové nad Labem to naozaj vedia.

Nasledovalo rozlúčenie a ja som sa vydal smerom na Florenc, odkiaľ mal odchod môj autobus. Keďže som mal ešte slabú hodinku do odchodu čas, skočil som na vynikajúcu Klobásu na čiernom pive a 1 Bělečského cara do Pivního klubu.

Potom už tradá na autobus smerom domov...

O 1:15 som konečne vystúpil v Novom Meste nad Váhom a za pár minút dom som zalomil do postele po náročnom dni.

Čo povedať na záver? Snáď len 1 veľké ĎAKUJEM Honzovi za perfektnú akciu. Aj keď menšia účasť návštevníkov oproti VPT ho asi nepotešila, dúfam, že tradíciu, ktorú začal poriadaním VPT a takýchto špecializovaných akcii bude pokračovať aj naďalej. A tiež dúfam, že to hotel pochopí, lebo si myslím, že takéto dôstojné prostredie k takejto akcii jednoducho patrí.

Rozhodne neľutujem, že som sa na tejto super akcii zúčastnil, a hodnotím ju len a len pozitívne a určite spravím všetko možné aj nemožné aby som na ďalšej podobnej akcii (Honza naznačoval Mikulášsku besiedku) zúčastnil.

K napísaniu tohto blogu ma doviedla krátka diskusia o „pôvode“ Janáčka, ktorá tu pred pár dňami prebehla.

Keďže Janáček patrí medzi moje geograficky a srdcovo najbližšie pivovary, je logické, že jeho pivo pomerne často pijem a musím povedať, že mi dosť chutí. Predovšetkým ich 11-tka Partiot, ktorá je v podstate nosnou značkou pivovaru.

Pred nedávnom sa spolu s ďalšími menšími pivovarmi aj pivovar Janáček stal majetkom novovzniknutej skupiny K-Brewery group. Túto skupinu doposiaľ „zastiera“ tajomstvo, pretože sa zatiaľ len veľmi ťažko dajú predpovedať jej zámery.....

Verme však, že na základe podniknutých krokov (len námatkovo: Ježek – nová receptúra, Janáček – nová flaškovacia linka, Platan a Janáček – nové dizajny....) to myslia s týmito pivovarmi vážne a že nakoniec neskončia ako celok v rukách niektorého z nenažraných gigantov...

Práve nové etikety Janáčka a Platana vyvolali malý rozruch, a to hlavne kvôli tomu, že už sa na nich neobjavuje pôvod (adresa pivovaru) ale len strohé: Prodávající: K-Brewery trade... (predpokladám, že je to dcérska skupina KBG zameraná na predaj produktov)

Čo konkrétne tým skupina KBG sleduje len ťažko predpovedať. Možno to bude len jednoduché vyjadrenie príslušnosti do rodiny pivovarov im patriacim. Príspevok o tom, že pomocou tohto vyjadrenia chcú zastrieť skutočného výrobcu a napr. predávať Janáčka v okolí Protivína sa mi zdá viac menej nepravdepodobné.

Myslím, že žiadny z pivovarov KBG, teda aspoň zatiaľ, nemá ambície stať sa celorepublikovou značkou, už len preto, že „nejakého“ Janáčka ľudia z južných Čiech moc poznať nemusia, a hlavne naň nie sú „zvyknutí“.

Dosť ťažko si tiež viem predstaviť, či by sa nejaký Lobkowicz uchytil na Slovácku..... (bolo to myslené vo väčšom meradle ako len sem tam 1 hospoda)

Skrátka a dobre, verme, že táto zmena na etikete nič vážneho neznamená a všetko smeruje len k zlepšeniam v tom ktorom pivovare.

Ad. Janáček: zatiaľ som nespozoroval, žiadnu chuťovú zmenu, teda myslím zmenu k horšiemu.

Ad 2: Janáčka dočasne, počas rekonštrukcie fľaškovacej linky stáčali v inom pivovare KBG, 100% však bol uvarený v Uherskom Brode (info z pivovaru)

Ad 3: podľa zdroja z pivovaru došlo v Janáčkovi k výraznému nárastu výroby oproti minulým rokom, a doslova, že „nestíhajú“...

Zájazd na burzu zberateľských suvenírov do Drážďan organizovaný slovenskou zberateľskou asociáciou SAHP sa už pomaly stáva tradíciou, ktorú sme ani tento rok nechceli porušiť.

Táto vydarená akcia sa v podstate - tak ako vždy - začína už presunom do spoločného miesta nástupu do autobusu. Po ceste sa pritom zväčša oddegustujú prinesené vzorky piva (tento rok to bol sabinovský Štamgast, Šariš a Corgoň).

Nutno dodať, že našu „mord partu“ tvorili traja Beerborci (Martin alias vemnr, Miloš alias verex, Libor alias lbh1 a kamarát Karol)

Plán zájazdu zahŕňal okrem iného exkurziu v benešovskom pivovare, volný program v Prahe, exkurziu v pivovare Staropramen (ktorú sme s ľahkým srdcom odmietli) a v sobotu návštevu burzy v Drážďanoch a volný program.

Presne o 24:00 sme sa teda pohli smerom na Benešov, kam sme dorazili ráno okolo 7:00. Tam sa nás ujal pán Kovařík, ktorý nás postupne previedol cez sladovňu, varňu, spilku, ležiacku pivnicu a stáčiareň. Exkurziu sme zakončili v degustačnej miestnosti pri pár skvostných benešovských dvanástkach....

Aj keď miestami pivovar vyzerá, že by potreboval nejaké investície (nemalé) do modernizácie a údržby, pivo ktoré ponúka je naozaj špičkové a s kľudným svedomím môžem povedať, že pre mňa jedno z tých naj.

Následne sme sa presunuli do Prahy, kde nás trocha zdržala mierna zápcha na Južnej spojke a potom aj drobné blúdenie v smíchovských uličkách.

OK, takže teraz máme cca 5 hodín k dispozícii, takže je najvyšší čas vyštartovať.

Pripravený plán sme teda museli operatívne pozmeniť (kvôli zdržaniu), takže ako prvé prišli na rad Zlý časy v Nusliach. Dorazili sme tam pár minút po otváračke a na podiv bola už väčšina stolov obsadená.

Usadli sme k jednému voľnému a po zhodnotení ponuky padla prvá volba: Javořický ležák z minipivovaru Horní Dubenky. Plná chuť, pekná vôňa, príjemný kvasnicový zákal. Všetci sme sa zhodli, že to bola dobrá voľba a pivo je naozaj podarené.

Následne sme už volili ďalšie vzorky individuálne: Opat medový (vôbec mi nechutil a po mede ani stopy), Sv. Norbert (skvelé pivčo), dešťovka z Kácova (Martin si pochvaloval).

Využili sme aj možnosť obeda a musím konštatovať, že také porcie, za také ceny a tak chutné som už dlho nemal. Ticho závidím každému, kto tam môže zavítať častejšie.....

Keďže čas tlačil, rozlúčili sme sa pozdravom Čus Hanz (ten sa tam vyskytoval po celý čas – týmto ho zdravím a ďakujeme za dobrý servis) a valili sme ďalej.

Potom síce nastala mierna zmena plánu, keďže po telefonickom preverení som sa dozvedel, že Na Paloučku momentálne nie je Jihoměšťan.... No čo už...

Skočili s k Bansethům pre nejaké to lahvové a potom smer Libeň. Po asi 30 min. presune sme už sadali za stôl v Bohemia Classic bare, kde točia pivo rovnakého mena.

Chuťovo trocha horkejšie pivo, čo mne absolútne vyhovuje, naproti tomu Miloša vôbec neoslovilo.

Pán vrchný bol absolútne v pohode a najviac ma dostalo to, že o ďalšie pivo som nemusel prosiť, s dopitím predchádzajúceho pristálo automaticky na stole ďalšie.

No nič, sedelo sa dobre, ale musíme ďalej.

Ešte jeden operatívny telefonát na Bulovku a znova prichádza zmena plánu. Točia Jihoměšťana. Škoda to nevyužiť.

Za chvíľu už pristáva pred nami na stole a svorne hodnotíme, že je to dobré pivo. My s Martinom koštujeme ešte polotmavú a svetlú pšenicu a obaja sa zhodujeme, že obidve sú veľmi dobré. Len tak ďalej pán Richter.

Po mojej poslednej návšteve na Bulovke a nepríjemnej skúsenosti s obsluhou (dovolil som si len ochutnávať pivo bez jedenia a bolo mi naznačované, že zaberám miesto ľuďom, ktorí spravia väčšiu útratu a väčšie dýško) bolo tento krát všetko absolútne v pohode a s úsmevom na tvári. Kiež by to tak bolo stále.

Ďalším cieľom bol (na neustále Milošove kvákanie) minipivovar Pražský most u Valšů, kde sa nám však dostalo maximálneho sklamania v podobe informácie, že vlastné pivo zrovna nemajú.... Divné, že toto sa dnes môže stať v minipivovare...

Keďže však už nebolo času nazvyš, dali sme po 1 Skalákovi a potom už hajde na plánovaný odchod autobusu.

Nasledoval presun do Benešova nad Ploučnicí a ubytovanie v miestnom hoteli. Na spoločnej večeri sa čapovalo pivo Staropramen, čo som s vďakou odmietol a nahradil ho tonikom. Od určitého času totiž produkty nadnárodných gigantov nepijem. Ba netajím sa nevraživosťou a nepriateľstvom voči nim, nech si hovorí kto chce čo chce.....

Po krátkom oddychu sme sa vydali navštíviť miestnu hospodu Na Novině – ktorá sa pre mňa stane na dosť dlhý čas jednou z naj, ktoré som navštívil. Domáca atmosféra, 100% obsluha, 10 a 12 Březňák (12-tka bola špičková) 11 Rohozec, domáce utopence (tak dobré som už dlho nejedol) to všetko dohromady vytvára pre mňa absolútne ideálnu kombináciu.

Pred spaním sme ešte dali 1 svijanský Máz v podniku nazvanom Pivovarský sklípek, ktorý sa nachádza v pivniciach bývalého ploučnicko-benešovského pivovaru.

Kto vie ako vtedy chutilo ich pivo....?

Nasledovala ešte zastávka na miestnom rockovom koncerte, kde točili len G a PU a sortiment dopĺňal čierny Kozel. Tonik to istil....

Pritom meno kapely bolo v súvislosti so sortimentom výstižné - Fuck off.

Po skorom rannom vstávaní a presune do Drážďan nasledovala návšteva zberateľskej burzy s točeným sponzorským Feldschloβen-om a množstvom fľaškových pív k voľnej kúpe. Weißenoher Altfränkisch Klosterbier = špičkové pivo

Nezdržali sme sa ale príliš dlho a vyrazili sme smerom do centra, kde snáď zoženieme niečo dobré na pitie. Nemilým prekvapením bolo zistenie, že väčšina podnikov v Drážďanoch otvára až o 11:00. Podarilo sa nám však nájsť otvorený podnik s točeným Diebels Alt, a následne ešte jeden v samom centre s pivami Köstritzer a Schöfferhofer.

Potom už nastal čas na krátku zastávku v getränkemarkte – kde sme nakúpili nejaké vzorky na degustáciu a hneď potom sme sa presunuli na zraz k autobusu.

Po krátkom presune a zaparkovaní blízko hlavnej stanice sme ešte dostali 2,5hod k dobru v centre Drážďan. Čo s voľným časom sme mali rozhodnuté – minipivovar Waldschlösschen. Električka a následne autobus nás vyklopili priamo pred pivovarom a za chvíľu sme sedeli na pivovarskej záhradke.

Na pípe: Helles, Zwickl, Dunkles a Weiss – Miloš a Karol dávajú tmavé, my s Martinom Weiss a sme všetci spokojní.... Následne ešte chutnáme Thurn und Taxis Roggen – síce len flaškový ale aj tak super lahoda.

Zaujímavým bolo aj to, že malé pivo bolo 0,5L a veľké rovno 1L – čo mi pripadá bežnejšie pre oblasť Bavorska.

Po zraze nasledoval už len presun na Slovensko s tradičnými zastávkami na večeru v reštaurácii Hvězda v Děčíně (točený Březňák) a v Tescu v Hradci Králové (pomerne slušný výber regionálov: Krakonoš, Náchod, N.Paka, Regent, Bernard, ....).

V Žiline nám síce o 10 min ušiel vlak smerom domov, takže sme boli nútení 2 hodiny čakať na ďalší. Ale aj to sa stáva. Dlhú chvíľu zahnal Podkrkonošský tmavý speciál.

Celú akciu hodnotím ako super vydarenú od jej začiatku až do samého konca, a už sa teším, až budúci rok znova vyjde pozvánka na zájazd do Drážďan a my si túto akčnú akcičku zopakujeme....

Rozhodol som sa pre túto formu položenia otázky, pretože napriek viacerým otázkam pri rôznych článkoch sa mi stále nedostalo odpovede.

Takže: Minulý rok ste boli (aspoň podľa Vašich slov) na návšteve v minipivovare v Kvačanoch (Brontvaiovské pivo) – a moja otázka znie:

Ako Vám chutilo?

Neberte to v zlom, ale rád by som poznal Váš názor.

Ďakujem za odpoveď.

Možno sa niekomu bude zdať tento blok trocha mimo, ale predsa len by som Vás touto cestou rád požiadal o pomoc pri identifikácii jednoho narážača pivných sudov.

Jediné, čím som si istý, že je to typ Flach - ale jeho konkrétny typ z fotiek určiť neviem....

Je to typ kombi? Alebo flach vo vysunutej polohe?

Preto by som poprosil o radu Vás, pretože ako sa hovorí, viac hláv, viac rozumu.

Ďakujem vopred za radu.

Posledný víkend som sa ako zberateľ zúčastnil najväčšieho slovenského zberateľského stretnutia, ktorá sa koná tak ako vždy v Martine. Na jednu vec som sa však tešil viac ako na celú burzu.

Tým bola dopredu avizovaná účasť minipivovaru Belveder zo Železnej Rudy. Pán Strnad dostal pozvanie ktoré prijal, a som svojím pivkom do Martina zavítal.

Železnorudské pivo mi už dlho unikalo, už len pre jeho „nepriaznivú“ geografickú polohu mimo všetkých pre mňa zaujímavých pivných ťahov.

Preto moje nadšenie bolo veľké, mimochodom aj preto, že o pive zo Železnej Rudy som počul samú chválu.

Asi hodinku po začiatku akcie – som zaregistroval vztyčujúci sa reklamný stánok a manželov Strnadovcov, ktorí sa svižne zvŕtali a pripravovali všetko na čapovanie piva.

Hneď ako sa rozkríklo, že už točia, vytvorila sa pred stánkom rada dlhá niekoľko metrov, ktorá vydržala prakticky do konca.

Jedinou nevýhodou bolo objem privezeného piva... Na radu organizátorov to boli tri 30L súdky, čo malo za následok, že už o 21:00 nebolo čo piť..... Myslím, že viac ľudí zaskočil záujem o železnorudské.

Nabudúce vraj privezú viac. Beriem ich za slovo.

Ešteže so sebou priviezli aj nejaké PET-ky – ktoré sa však taktiež v priebehu pár minút minuli.

V sobotu pán Strnad predstavil nové etikety a tácky, k dispozícii bolo aj sklo s logom pivovaru – takže mnoho zberateľov si prišlo na svoje. Len škoda toho piva že nebolo....

A čo sme vlastne pili?

Medová 13-tka Pašerák – vynikajúca, s jemne sladkým doznievaním po mede, plná chuť a jemné chmelenie.

Tmavá 13-tka Grádl – výborné tmavé pivo nevtieravej chuti, dobre zladené so všetkým čo k tomu patrí.

Svetlý Ležiak –12-tka Belveder – toto pivo som si vychutnal až doma, z PET-ky a môžem povedať, že nijako svojou kvalitou nezostalo za svojimi súrodencami.

Ad pán Strnad: z tohto človeka priam sála pohoda, dobrá nálada a zapálenie pre vec. Chcel by som mu týmto poďakovať, že vážil takú dlhú cestu k nám so svojím vynikajúcim pivkom, a dal nám možnosť ochutnať špičkové pivo zo svojho minipivovaru.

Tešíme na ďalšie stretnutie s ním na budúci rok.

Daj Boh šťastia.

Po dlhšej dobe som toto leto znova plánoval návštevu dvoch našich minipivovarov na južnom Slovensku. Šurany a Komárno.

Mojím dobrým zvykom je najprv si tam zavolať a preveriť otváračku, sortiment.....

A učinil som tak aj teraz.

Šurany - pohoda

Komárno – nikto to nebral.... tak som skúsil web – nedá sa pripojiť k serveru....

Po 2 dňoch som skúsil ešte raz a teraz mi to pre istotu povedalo, že volám neexistujúce číslo...

Prepadli ma čierne myšlienky, síce som ich v zápätí zahnal s tým že to nič nemusí znamenať, lebo pevné linky mohli zrušiť z dôvodu nenažratosti Telekomu a mobilné číslo som nepoznal. A web mohol byť v rekonštrukcii, to sa stáva.

Poslednú sobotu sme si s manželkou a synom spravili malý výlet do našich južných končín a tam sa mi k môjmu sklamaniu potvrdila „černota“ o zavretí minipivovaru.....

Cedulka: ZATVORENÉ – PREVÁDZKA ZRUŠENÁ spolu s totálnym chaosom vo vnútri mi boli jasným dôkazom.

Takže ak ste nestihli niekedy ochutnať komárňanského Karl Beer-a máte smolu..... A verte, že bol výborný...

bol a už nebude....

A prečo Vám to sem píšem? Veď Vás to vôbec nemusí zaujímať – nejaký zatvorený slovenský minipivovar....

Keď už pre nič iné, tak aspoň preto, aby som vyjadril svoju ľútosť. Ľútosť na tým kam smeruje naše pivovarníctvo.... „DO KYTEK“

PS: Neodpustím si malé rýpnutie do pánov PŽ a JJ. Vy ľutovať nemusíte, vám aspoň zmizol jeden riadok zo zoznamu nepitelných pív. Ale nám patokopijcom bude chýbať.. :-)