Reklama na PI Reklama na PI Rastal









ico rss feed ico rss valid
Přidej na Seznam

Slovensko

Slovensko


Stavebnicové minipivovary

Slovenské tradičné pivo je vraj v ohrození. Podža Asociácie malých nezávislých pivovarov Slovenska viac ako 80 percent slovenského trhu s pivom totiž ovládajú nadnárodné pivovary. "Ak nebudeme chráni malé pivovary, Slováci čoskoro nebudú ma možnos ochutna slovenské pivo tradičnej horkej chuti, varené klasickým spôsobom,“ uviedol predseda Asociácie malých nezávislých pivovarov Slovenska źubomír Vančo.

Podža asociácie malé pivovary na Slovensku vymierajú. Zákon malým pivovarom podža novovzniknutej asociácie nepriznáva žiadne výhody, ktoré by im umožňovali obstᝠv trhovej konkurencii vežkých hráčov s niekožkomiliónovými rozpočtami. "Budeme bojova najmä za zmiernenie dopadov legislatívy, ktorá vytvára takmer rovnaké podmienky malým aj vežkým hráčom na trhu s pivom, čo je pre mnohých malých likvidačné,“ povedal pri podpise zmluvy o založení

Asociácie malých nezávislých pivovarov Slovenska jej podpredseda Ladislav Kovács.

Zakladajúcimi členmi Asociácie malých nezávislých pivovarov Slovenska sú štyri malé nezávislé pivovary Banskobystrický pivovar, a. s. (výrobca piva Urpiner), reštauračné minipivovary Pivovar Kaltenecker, s.r.o. a Pivovar Golem, s. r. o. a hostinský Pivovar Perla. Malé nezávislé pivovary sú podža zákona výrobcovia piva s ročnou produkciou do 200 tisíc hektolitrov.

Zdroj: Spravy Pozri.sk | Autor: SITA


Pivovarníci na Slovensku se pokoušejí o vzkříšení malých a nezávislých pivovarů. Dnes zakládají svoji asociaci, aby mohli jednat s úřady, se zahraničními kolegy a chránit svoje práva.

Největší a zároveň jediný pivovar v Bratislavě má rozlohu 35 metrů čtverečních. Jeho majitel Ján Tribulko vaří pár set litrů piva týdně a vznik asociace vítá.

"Čekám, že bude podporovat malé pivovarnictví. Jak co se týče daní, tak i propagace. Je také dobré, měnit si informace mezi sebou," řekl Tribulko.

Pivovarníci se snaží oživit pivní kulturu a ubránit svoje pozice pod tlakem nadnárodních společností. Na Slovensku je k dnešku 10 minipivovarů a 3 nezávislé pivovary.

Zdroj: Zprávy Rozhlas.cz | Autoři: źubomír Smatana a Igor Maňour


Z prieskumu spoločnosti Tesco vyplýva, že najlepšie sa predáva pivo v plechovkách, najobžúbenejšia značka je Kelt 1,5 l v PET balení a z hžadiska obsahu alkoholu je stále favoritom desiatka.

Predaj piva za minulý mesiac počas letných horúcich dní stúpol o 75 percent nad celoročný priemer. Tento záujem motivuje hlavne fakt, že Slováci šetria a pivo si dnes už radšej vypijú doma. "Pivo v plechovke v posledné roky stále vyhráva pred sklom, je to vďaka dnes už nepatrnému cenovému rozdielu medzi plechovkou a sklom ako aj jednoduchšej manipulácii s obalom," vyhlásil Karel Jedlička, nákupca piva a liehovín spoločnosti Tesco Stores SR/ČR.

Predaje v sieti Tesco hovoria, že pivo v plechovkách tvorí 44 % z celkového objemu, sklenené fžašky 31 %, PET fžaše 24 % a jedno percento patrí pivu v súdkoch.

"Predaj piva v našej sieti počas horúcich týždňov stúpne niekožko násobne dokonca aj o 75 percent nad celoročný priemer. Pivo pri teplote 7 až 10 stupňov je totiž uznávané ako vynikajúci nápoj proti teplote a únave z nej," pokračuje nákupca Jedlička a dodáva: "Aj keď je ešte skoro hovori o trendoch počas Vianoc, druhé najsilnejšie obdobie v roku z hžadiska spotreby piva doposiaž vždy boli práve vianočné sviatky. Rozdiel je len ten, že kým v lete sa pijú skôr žahšie výčapné pivá, na Vianoce sú to ležiaky."

"Ak sa pýtate, ktorá značka sa najlepšie predáva, tak v Tesco obchodoch určite Kelt jeden a pol litrový v PET fžašiach. Druhá priečka patrí pivu Corgoň a tretia značke Kozel. Zaujímavým zistením je aj fakt, že z hžadiska zákazníckych preferencií dominuje z tri štvrtiny predaja 10 % pivo už niekožko rokov, potom nasleduje 11 a 12-tka a zvyšných tvorí 5 % z celkovej spotreby tvorí nealko pivo. Nealkoholické pivo patrí k nápojom, ktoré zaznamenáva stúpajúcu tendenciu na trhu, čo súvisí so zmenou životného štýlu – pribúda vozidiel na cestách a tak vodiči si môžu dopria len pivo s takmer nulovým obsahom alkoholu."

A ako je to s čiernym pivom? Jeho spotreba je na Slovensku minimálna, v súčasnosti tvorí 3 percentá z celkovej spotreby, pretože konzumácia piva sa profilovala na báze klasického svetlého ležiaku.

Tesco má aj svoju privátnu značku a to pivo Pandúr, do 7 % ide o konzumné pivo, ktorého sa aj najviac predáva, do 10 % ide o svetlé výčapné pivo a napokon nealko, jeho predaj vzhžadom k pomeru kvality a dobrej ceny má okruh svojich stálych priaznivcov.

Tesco má v súčasnosti v ponuke 75 značiek piva, celkovo 185 druhov položiek a predáva ich v miliónových množstvách - domácej i zahraničnej výroby, s rôznym množstvom extraktu v pôvodnej mladine, ale aj nealko, kvasinkové, vo fžaši i plechovke, svetlé i tmavé – podža chute aj toho najnáročnejšieho zákazníka.


O ponuke piva v sieti Tesco obchodov v skratke:

- Najpredávanejšou značkou v Tesco obchodoch je pivo Kelt 1,5 l v PET balení, potom nasleduje značka Corgoň a tretie miesto patrí pivu Kozel

- Najfavorizovanejší obal piva je plechovka /44 %/, potom sklená fžaša /31 %/, PET fžaše tvoria 24 % a zvyšok 1 % tvorí predaj piva v súdkoch

- Z hžadiska obsahu alkoholu sa najlepšie predáva pivo desiatka

- V horúcich letných dňoch stúpne predaj piva aj o 75 % nad priemer v rámci roka

- Druhou najsilnejšou sezónou na predaj piva sú Vianoce

- Predaj nealko piva predstavuje 5 % a čierneho piva 3 %

- V susednom Česku je najsilnejšou značkou v Tesco obchodoch Gambrinus, ktorého obžuba na Slovensku je skôr okrajová, a potom nasleduje Pilsner Urquell, Braník, Zlatopramen a Staropramen

Zdroj: Infoline.sk & Tesco


Pije sa menej piva aj tvrdého alkoholu. Dôvodom sú ceny a kvalita služieb v krčmách.

Pivo

Kým v minulosti sme bežne chodili večer do krčmy na pivo, dnes chceme zdravo ži a prednos dávame nealko nápojom. Taký je všeobecný trend na Slovensku. Na nižšiu spotrebu vplývajú aj vežké regionálne rozdiely v cenách alkoholických nápojov v krčmách či baroch.

Kým v dedinkách kúpime pollitrák piva ešte stále bežne za 70 centov, v centrách miest je to spravidla dvojnásobok tejto sumy, podobne je to aj s vínom a tvrdým alkoholom.

Oproti minulému roku je pivo drahšie približne o 7 %. Dvaja najväčší slovenskí výrobcovia zdražovali naposledy v marci. Hoci teraz zvyšova ceny nechystajú, škrt cez rozpočet im môže urobi štát, a to plánovaným zvýšením spotrebnej dane.

Vodka

Spolu s pivom klesá aj spotreba tvrdého alkoholu. Tento rok sme ho vypili približne o 10 % menej ako vlani.

Hana Šimková, hovorkyňa Heineken Slovensko: "Počet priaznivcov nealko piva z roka na rok rastie a tak je tomu aj v tomto roku. Prispieva k tomu aj fakt, že v mnohých prevádzkach sa dnes nealko pivo aj čapuje. V prípade, že by došlo k zvýšeniu spotrebnej dane na pivo, samozrejme, že by sa toto zvýšenie prejavilo aj na konečnej cene piva."

źubomír Drahovský, agentúra na prieskum trhu Terno: "Aj kvalita poskytovania v pohostinstve spôsobuje to, že žudia strácajú postupne záujem o vysedávanie v našich klasických krčmách. Je na škodu veci, že na Slovensku sú dvaja dominantní výrobcovia piva a stratil sa regionálny kolorit, tak ako to je napríklad v Nemecku alebo Česku."

DVAJA NAJVÄȊÍ

Na Slovensku pivo vyrába holandský Heineken (napr. Zlatý Bažant, Corgoň) a juhoafrický SABMiller (napr. Topvar, Šariš), najväčším z najmenších je vyhniansky Steiger.

EXTRÉMY V CENÁCH

Ak si chcete vychutna vychladený 12-stupňový pivný polliter, v jednotlivých regiónoch vás môžu prekvapi niekedy až desanásobné rozdiely v cenách.

Pravda, Slovensko je, čo sa týka barov či pubov, stále omnoho lacnejšie než iné krajiny EÚ azda s výnimkou Česka, ktoré má ceny pohostinských služieb tiež relatívne nízke.

Michal Wagner, portál kamnapivo.sk: "Najdrahšie pivo je v Bratislave, kde pol litra piva je možné kúpi za takmer 5 eur. Najlacnejšia je obec Malé Zlievce, kde cena je zhruba 53 centov za pol litra 12-stupňového piva."

Zdroj: Markiza.sk


Piva sa pije opä menej ako minulý rok. Takmer o desa percent. Klesajúci trend spotreby nastal už v roku 2003, keď vláda dvakrát v jednom roku zvyšovala spotrebné dane.

V roku 2002 sa napríklad vypilo 94 litrov piva za rok na obyvateža Slovenska vrátane detí, minulý rok to bolo len 82 litrov na osobu. Vyššej spotrebe piva nehrá do karát ani nestále počasie, ktoré sa často mení.

Platí pravidlo, že pri nižších teplotách v letných mesiacoch je aj nižšia spotreba piva.

K postupnému poklesu spotreby prispela aj vyššia cena piva v reštauračných zariadeniach a hospodárska kríza, ktorá má za následok menej návštevníkov krčiem. To malo za následok aj menej predaného piva v čapovacích sudoch, konzumenti pri nákupe skôr preferujú lacnejšiu desiatku prípadne iné nízkostupňové pivo.

Každé desiate pivo vyrobili v zahraničí

Jednoducho, studené osvieženie si konzument v čase krízy viac dopraje doma ako v pohostinskom zariadení. "Za prvé štyri mesiace tohto roka vykázala Európska únia pokles spotreby piva od troch až do 15 percent. Slovensko, Česko a Nemecko vykázali približne osempercentný pokles. Najhoršie je na tom Litva, kde poklesla spotreba piva o spomínaných 15 percent," povedal pre Aktuálne.sk Roman Šusták zo Slovenského združenia výrobcov piva a skladu.

Takmer 90 percent vypitého piva na Slovensku tvoria u nás vyrobené pivá. Ostatok, vyše desa percent, sa dováža prevažne z Českej republiky, Nemecka, Rakúska alebo Írska. Najväčší slovenský výrobca piva Heineken zaznamenal tento rok o desa percent nižší dopyt ako v minulom roku.

"Celosvetová kríza, ktorá sa podpísala pod zníženie celkovej spotreby obyvatežstva aj na Slovensku, prirodzene ovplyvnila aj trh s pivom. Kríza ovplyvnila celkové spotrebitežské správanie, ktoré sprevádzajú negatívne očakávania a vyššiu opatrnos spotrebitežov pri rozhodovaní. K nižším predajom piva prispelo aj nie celkom štandardné ustálené letné počasie, ktorého sme tento rok svedkom," uviedla pre Aktuálne.sk Hana Šimková, PR manažérka firmy Heineken.

Na Slovensku sa celkovo vypilo za minulý rok 3 milióny 565-tisíc hektolitrov na Slovensku vyrobeného piva.

"Druhý štvrrok je vďaka priaznivejšiemu počasiu a sezónnym vplyvom tradične silnejší z pohžadu predaja piva, tento trend sa prejavil aj v tomto roku. Celkovo je predaj piva na Slovensku v tomto roku medziročne nižší v priemere približne o desa percent. Tento vývoj však nebol dôvodom na redukciu stavu zamestnancov spoločnosti," dodala Šimková.

Aj počasie sa podpísalo pod spotrebu

Druhý najväčší producent piva na Slovensku SAB Miller, ktorý združuje pivovary Topvar a Šariš, sa priebežne k výsledkom predaja piva nechce vyjadri. Tvrdia, že kopírujú trend predaja ostatných pivovarov. K predaju sa vyjadria až vo výročnej správe.

"Naša spoločnos kopíruje vývoj na slovenskom trhu a zaznamenala, podobne ako celý pivný trh, v tomto roku pokles oproti minulému roku," uviedla Drahomíra Mandíková, hovorkyňa Pivovarov Topvar.

Tretí najväčší pivovar Steiger nezaznamenal príliš vežký pokles spotreby ich značky piva. "Aj keď celkový objem predaja všetkých pív je o niečo nižší ako vlani, pokles pív z našej produkcie je menší ako je celoslovenský priemer. Nie všetko však ide na vrub kríze. Netypické počasie dažďové a búrkové počasie nám ubralo v letných mesiacoch možno viac ako kríza," povedal Erik Mihálik z pivovaru Steiger.

Mihálik tvrdí, že nadmerná konzumácia jednotlivca poklesla a taktiež pribudli, alebo sa vrátili vyznávači tohto nápoja z tvrdších alkoholov alebo drahých dochucovaných nápojov. "Myslím si, že súčasný stav je z pohžadu spotreby piva už pomerne stabilizovaný a k väčším výkyvom už nedôjde. Pravda, ak nezasiahne vyššia moc a dramaticky sa nezníži kúpna sila obyvatežstva," dodal Mihálik.

Zdroj: Aktuálně.sk | Autor: Andrej Onufer


Leto zlepšilo pivovarom náladu

[pondělí, 20. červenec 2009]

Slovenskí pivovarníci si po hrozivom prvom kvartáli čiastočne vydýchli. V porovnaní s minulým rokom si totiž spotrebitelia doprajú stále menej zlatistého moku, no pokles už nedosahuje ani desa percent. Hoci prichádza vrchol letnej sezóny, počasie, ktoré má na spotrebu piva výrazný dosah, stále nie je ideálne. V kombinácii s vyššími cenami surovín by chladné mesiace mohli spôsobi zdražovanie v druhej časti tohto roka.

Z najhoršieho vonku

„Predaj je stále nižší, ale už to nie je také tragické,“ hovorí Emil Mihálik, marketingový manažér pivovaru Steiger, ktorý je momentálne medzi pivovarníckymi skupinami na Slovensku na tretej priečke. Predajná bilancia Steigera sa v druhom kvartáli v porovnaní s prvým zlepšila, no medziročne predal aj tak o šes percent menej piva. Pritom počas prvých troch mesiacov zaznamenal dokonca až 14-percentný pokles. „Prvý kvartál bol svojím prepadom výnimočný a korešpondoval aj s celou Európou, pretože všetky európske krajiny v tomto období zaznamenali pokles od štyroch do pätnástich percent. V druhom kvartáli sa už situácia stabilizovala,“ vraví výkonný riaditež Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták. V posledných mesiacoch sa tak predaj opä zvýšil, no k úrovni z minulého roka sa stále nepriblížil. „Druhý štvrrok je vďaka priaznivejšiemu počasiu a sezónnym vplyvom tradične silnejší z hžadiska predaja piva, tento trend sa prejavil aj v tomto roku. Celkovo je predaj piva na Slovensku v tomto roku medziročne nižší v priemere približne o desa percent,“ vysvetžuje Hana Šimková, manažérka korporátnych vzahov spoločnosti Heineken. Pritom medzi hlavnými problémami, ktoré trápia slovenských výrobcov, ostáva nákupná turistika a import lacného piva, hlavne z Českej republiky. „V súčasnosti sa výraznejšie prejavuje dovoz lacných českých pív najmä z malých českých pivovarov z prihraničných oblastí, ktorý má priamy vplyv na nižší predaj slovenského piva,“ dodáva Šimková.

Ceny budú závisie od surovín

Vežké výkyvy a skoky v cenách surovín zo začiatku roka sa stabilizovali a v súčasnosti výrobcovia čakajú na novú úrodu sladu a chmežu. Podža Šimkovej sa bude vyvíja cenová hladina v druhej polovici roka. Milovníci piva sú však na jeho cenu citliví. „Dôležité sú vstupy. Ak sa nepohnú, ceny udržíme, tak ako v druhom kvartáli, keď sme zdražovali len čas sortimentu, aj to len o tri percentá,“ tvrdí Mihálik.

Zdroj: HN Online.sk | Autor: Miroslav Hargaš


Výrobcom piva v malých nezávislých pivovaroch na Slovensku obmedzenia dodávok plynu vážnejšie škody nespôsobili. Ako pre TASR uviedol zástupca malých nezávislých pivovarov v prezídiu Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Ján Šimonovič, vážnejšie problémy by výrobcom nastali, keby sa dodávky plynu obmedzili v jarných mesiacoch.

"Keby to bolo v marci, tak je zle a to by boli škody," dodal Šimonovič, výrobný riaditež a hlavný sládek pivovaru Steiger. Podža pivovarníckeho odborníka zo stredoslovenskej obce Vyhne by väčšie škody nemali ma ani dvaja najvýznamnejší výrobcovia piva na Slovensku. Následky poklesu dodávok plynu pocítili viac v sladovniach. "U nás sme limitujúci objem dodávok plynu vyriešili presunom výroby aj na sobotu a nedežu a tak sme si udržali výrobu bez vážnejších strát, v sladovniach je výrobný proces viac odkázaný na dodávky plynu," dodal Šimonovič.

Pivovarníkom paradoxne pomohlo v plynovej kríze počasie. Povianočné obdobie a nízke denné teploty začiatkom januára sa podpísali pod znížený dopyt po penivom moku. "V našom sektore, keď budem hovori za malých výrobcov piva, v uplynulých dňoch k vežkým škodám neprišlo," skonštatoval Šimonovič.

Zdroj: Ekonomika SME.sk | Autor> TASR


Slovenské pivovary varia z roka na rok menej piva. Vlani vyrobili pivovarníci takmer 3,6 milióna hektolitrov piva, čo je najmenej od rekordného roku 2002. Vtedy z rámp pivovarov odišlo k zákazníkom 4,85 milióna hektolitrov piva.

Pivovarníci tvrdia, že za poklesom výroby bolo prudké zvýšenie spotrebných daní v roku 2003, ktoré sa zhoduje s meniacim sa životným štýlom žudí.

"Vzah žudí k pivu sa mení. Vyjadruje to v posledných rokoch rastúci podiel desapercentných pív oproti kedysi bezkonkurenčne vládnucej dvanástke," povedal riaditež Združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták. Vlani sa podža údajov združenia vyrobilo 67 percent desiatky, zvyšok pripadol na jedenástku a dvanástku.

"Za rastúcou spotrebou menejalkoholického desapercentného piva je jeho vyššia kvalita, ale aj snaha žudí o zdravší životný štýl. Vožbu spotrebitežov ovplyvňuje aj to, že desiatka je lacnejšia ako dvanástka, preto ide viac na odbyt," uviedla hovorkyňa Pivovarov Topvar Drahomíra Mandíková.

Minulý rok potvrdil aj dlhodobý trend poklesu predaja čapovaného piva. "Pivo v sklených fžašiach, plechovkách a najmä plastových fžašiach má už väčší ako 50-percentný podiel z celkového predaja," ilustroval situáciu na trhu s pivom hovorca spoločnosti Heineken Slovensko Roman Krajniak.

Pivo naplnené do plastových fliaš sa stalo vlani hitom sezóny. "Zabodovalo tým, že netreba plati štvorkorunovú zálohu za sklenú fžašu a odpadli aj starosti s vracaním obalu," povedal predseda COOP Jednoty Bratislava Adrián Ďurček.

Na Slovensku sú stále populárne licenčné české pivá, ktoré má vo svojom sortimente tak spoločnos Pivovary Topvar (Kozel a Gambrinus), ako aj Heineken Slovensko (Starobrno). Podiel dovozových pív, medzi ktorými jednoznačne prevažuje české pivo, sa udržal ako v predchádzajúcich rokoch na úrovni vyše pol milióna hektolitrov piva.

"Na Slovensko sa nedovážajú len tradičné značky, ako je Plzenský Prazdroj či Budvar, ale prúdi sem najmä sudové pivo z malých českých pivovarov," konštatovala Mandíková. Česi využívajú nižšiu spotrebnú daň na pivo vyrobené v malých pivovaroch, čo im umožňuje v krčmách konkurova cenou nadnárodným pivovarníckym spoločnostiam.

Jednotkou na trhu s pivom zostáva aj po vlaňajšku spoločnos Heineken Slovensko. Hurbanovský pivovar vyrobil vlani 53 percent zo všetkého piva. Nasledujú Pivovary Topvar s 36 percentami. Zvyšných 11 percent si rozdelili malé pivovary, kde je jednotkou Steiger Vyhne (5,5 percenta), úspešne rozvíjajúci pivnú turistiku. Rebríček uzatvára Popper Bytča a Banskobystrický pivovar.

Zdroj: Tvoje Peniaze Pravda.sk | Autor: Jozef Sedlák


Športu fandia pivovary

[pondělí, 29. září 2008]

Najrozšírenejší sponzoring firiem v oblasti športu je priama podpora športových klubov či podujatí. Niektoré sa však orientujú aj na vybudovanie alebo podporu vlastného klubu.

Do športu vkladá peniaze na Slovensku napríklad nadnárodná spoločnos SAB Miller, ktorá to nechápe len ako sponzoring, ale aj ako investíciu. Podporuje slovenských olympionikov, mestské futbalové či hokejové kluby alebo je prostredníctvom značky Topvar partnerom Slovenského zväzu žadového hokeja. "Topvar je tradičná slovenská značka, obžúbená a kvalitná, taká, ako je nᚠhokej. Toto spojenie má pre nás význam nepochybne aj marketingový, ale zároveň i prestížny,“ uviedla hovorkyňa SAB Millera na Slovensku Drahomíra Mandíková. SAB Miller sa primárne neorientuje na podporu mladých. "Vzhžadom na to, že sme výrobcovia piva, zameriavame sa na dospelých športovcov.“ Značky ako Topvar, Šariš, Smädný mních, Pilsner Urquell, Velkopopovický Kozel, Gambrinus a Radegast podporujú aj kultúrne a spoločenské aktivity či festivaly. Spojenie výrobcu piva a športu však nie je automatické. Podža Mandíkovej "každá pivná značka má svoju ciežovú skupinu, stratégiu a komunikáciu. V prípade, že práve šport oslovuje ciežovú skupinu danej značky, je určite zaujímavé využi spojenie piva a športu.“

Heineken Slovensko podporuje šport hlavne cez značku Corgoň od roku 1999. Corgoň bol do roku 2006 partnerom hokejovej reprezentácie. Po hokeji sa objektom sponzoringu stal futbal. Prvá zmluva v roku 2003 sa uzavrela na pä rokov so sumou 88 miliónov korún, potom sa predĺžila a teraz platí až do roku 2011. "Na lokálnej úrovni dlhodobo podporujeme miestne športové kluby, hokej aj futbal. Sme dlhoročným partnerom MSK Hurbanovo, MHC Martin, ale i FC Rimavská Sobota,“ hovorí Roman Krajniak, corporate relations manager Heineken Slovensko. Táto firma sa skôr orientuje na kolektívne športy.

V športe sa angažuje napríklad aj J&T, má podiely v kluboch Sparta Praha a ŠK Slovan Bratislava. Popri nich si buduje vlastný J&T Sport Team. Do priamej podpory mladých vkladá desiatky miliónov korún. "Ak do toho zarátame aj prípravu športovísk, hýbeme sa v stovkách miliónov až miliardách,“ spresňuje hovorca Maroš Sýkora.

Zdroj: Marketér.sk | Autor: Matúš Demko


Pivovary zatiaž zdražova nebudú

[pátek, 26. září 2008]

Slovenské pivovary sa napriek rastúcim cenám vstupov nechystajú do konca roka zdražova pivo. Podža neoficiálnych informácií z brandže sa obávajú najmä možných sankcií súvisiacich s prechodom na euro. Experti však tvrdia, že nízke ceny nebude možné udrža dlhšie a skôr či neskôr dôjde k ich skokovému nárastu. Okrem cien sladu a chmežu tlačia na znižovanie zisku pivovarníkov rastúce energie, a tým i dopravné náklady. „Ceny piva sú na Slovensku v porovnaní s okolitými krajinami postavené vežmi nízko,“ konštatuje Roman Šusták, riaditež Slovenského zväzu výrobcov piva a sladu. „Zdražovanie je vežmi pravdepodobné, tlaky na zvýšenie cien to signalizujú,“ prognózuje Petr Samec z českého Budvaru.

V Česku si priplatíme

Pivovar Prazdroj, jeden z najväčších producentov zlatého moku v Českej republike, zdražuje od prvého novembra svoj pivný sortiment v priemere o štyri percentá. O zdražovaní uvažuje aj ďalší český vežkoproducent Budějovický Budvar. „Ceny kvalitných surovín v uplynulom období dramaticky vzrástli,“ hovorí Mike Short, generálny riaditež Plzeňského Prazdroja. Podža pivovaru náklady na jednu tonu sladovníckeho jačmeňa stúpli medziročne o tretinu, v porovnaní s rokom 2006 až o dve tretiny. Dvojnásobne vzrástli aj ceny českého chmežu. Do portfólia Prazdroja patria značky Pilsner Urquell, Gambrinus, Radegast a Vežkopopovický Kozel. Pivovar je súčasou nadnárodnej juhoafrickej skupiny SAB Miller, ktorá vlastní aj Pivovary Topvar a niektoré zo svojich pív varí i na Slovensku.

Doma sa nič nezmení

„Máme vlastnú cenovú politiku a zdražovanie v Prazdroji sa nás netýka. Ceny koncernových značiek na slovenskom trhu sa meni nebudú a do konca roka ani neplánujeme žiadne zmeny,“ uvádza Drahomíra Mandíková, manažérka pre vzahy s verejnosou Pivovarov Topvar. Podobne rezolútne odmieta zdražovanie i jednotka na trhu spoločnos Heineken. „Naše ceny sa nemenia ani nič také tohto roku neplánujeme,“ tvrdí Roman Krajniak, hovorca spoločnosti. Heineken zdražoval naposledy vlani v decembri v priemere o šes až osem percent. „Ceny sladovníckeho jačmeňa sú oproti vlaňajšku o niečo nižšie, výrazne drahší je však chmež a vzrástli i ostatné vstupy, najmä energie,“ vysvetžuje Šusták. S cenou piva, ktorá je prispôsobená kúpyschopnosti obyvatežstva, sa v blízkej budúcnosti bude musie podža neho niečo dia i vzhžadom na to, že je dlhodobo najnižšia v regióne.

Malé pivovary bojujú

S rastúcimi nákladmi majú ešte väčšie ažkosti malé pivovary. Pozorne sledujú vývoj, kalkulujú, ale zdražova zatiaž tiež nechcú.

„Bojujeme o ceny surovín a predpokladáme, že sladovne ich znížia vzhžadom na dobrú tohtoročnú úrodu jačmeňa,“ konštatuje Ján Šimonovič výrobno-technický riaditež pivovaru Steiger Vyhne, ktorý neplánuje zdvihnú ceny. Podža Šimonoviča netreba panikári, i keď nárast vstupov je evidentný. Zachova ceny do konca roka mieni aj pivovar Popper z Bytče. „Rokujeme s reazcami a podža toho uvidíme, či ich bude treba upravova. Jedno je však isté, že pivo sa varí čoraz drahšie, ale jeho cena na Slovensku je široko-ďaleko najnižšia,“ zdôrazňuje Jozef Gálik, generálny riaditež.

Čoskoro to príde

„Pivovary teraz dokončujú budúcoročné biznis plány a je vežmi pravdepodobné, že zdražovanie prenesú na druhú polovicu budúceho roka,“ tvrdí dobre informovaný zdroj. Priemerná ročná spotreba piva, ktorá v posledných troch rokoch stagnuje, je osemdesiat litrov na obyvateža, čo je spolu viac ako štyri milióny hektolitrov. Oproti koncu devädesiatych rokov klesla skoro o desatinu, zatiaž čo vo svete vzrástla v priemere o sedem percent. Rastúci trend spotreby je aj v okolitých štátoch s výnimkou Maďarska. Najviac vypitého piva pribúda medziročne v Rumunsku, viac ako dvadsa percent.

Zdroj: hnonline.sk | Autor: Alexander Buzinkay


Ktoré pivo chutí najlepšie

[sobota, 6. září 2008]

O slovenskú pivnú korunku súažili tri desiatky pív

Najchutnejším nealkoholickým pivom predávaným na Slovensku je Radegast Birell z portfólia spoločnosti Pivovary Topvar. Pivo získalo prvé miesto vo svojej kategórii v súaži o najlepšie slovenské pivá Slovenská pivná korunka 2008, hoci pri nealkoholických pivách išlo o nesúažnú kategóriu.

Radegast Birell vyrába Plzeňský prazdroj (patrí pod spoločnos SABMiller, rovnako ako Pivovary Topvar). Pivo sa stalo aj najlepším nealkoholickým pivom na svete v súaži World Beer Cup 2008.

V oficiálnych kategóriách na slovenskej súaži bodovalo pivo Šariš (10-percentné svetlé pivá), Urpiner (svetlé pivá do 12 percent) a Zlatý bažant (tmavé pivá). Pivo Šariš patrí podobne ako víaz v nesúažnej nealko kategórii pod Pivovary Topvar, Zlatý Bažant patrí do ponuky firmy Heineken Slovensko.

Urpiner je produkt rovnomenného banskobystrického pivovaru. Toto pivo uspelo aj v českej konkurencii, keď na súaži Česká pivní peče Tábor 2008 získalo striebro (kategória svetlé výčapné pivo).

Slovenská pivná korunka je celoslovenská súaž, do ktorej sa mohli zapoji všetci členovia Slovenského združenia výrobcov piva a sladu. Súažnej degustácie sa zúčastnilo 32 vzoriek pív.

Zdroj: Víno Etrend.sk


Osviežujúce pivo nielen z chmelu

[středa, 13. srpen 2008]

Na ovlaženie tela i duše sa už pred tisíckami rokov zrodil bior, inde peor, pier či bier

Pramienok nápoja z kvaseného obilia začal vyteka už v Mezopotámii. Akkadi, Babylončania i Asýrčania varili pivo z jačmeňa, pšenice aj prosa, Sumeri pozývali na „kaš“ zo sladu. V Egypte bdela nad výrobou piva bohyňa lásky Hathor a robotníci na pyramídach dostávali denne dva džbány ako povinný prídel k chlebu, cesnaku a cibuli.

Starodávna Gália obohatila pivo rascou, starí Slovania ho varili aj z raže a ovsa. V Ázii mu dala inú chu ryža.

Amerika uprednostnila kukuricu a cukrovú trstinu, Indiáni v strednej časti kontinentu zase rastlinu aloe a javorový sirup. To všetko dalo pivu storaké farby a chute.

Už v jedenástom storočí sa na Slovensku začali vari takzvané chmelené pivá, o osemsto rokov neskôr vznikali pivovarnícke fabriky. Pivo sa vtedy najviac pilo na Vianoce, Vežkú noc, ale aj v bežné piatky i stredy a počas pôstnych dní namiesto zakázaného mlieka.

V súčasnosti sa aj slovenský zlatý mok blíži k takzvanému europivu. Trh si rozdelili vežkí pivovarnícki hráči a z dvadsiatich siedmich pootváraných malých slovenských pivovarov napokon ostalo iba osem.

„Pred troma rokmi sme sa doteraz ako jediní rozhodli pre varenie špeciálov a ich fžašovanie,“ hovorí riaditež Kalteneckeru v Rožňave Ladislav Kovács. Najažšie je vraj odhadnú, na akú špecialitu je slovenský zákazník už pripravený.

A tak iba pomaly a postupne varili pšeničný Weizen, neskôr polotmavý Jantár, banánové a kávové pivo, pivo s výažkom z tokajského vína, višňové a vanilkové pivo, tmavý šestnásstupňový Brokát, údený Rauchbier, čili pivo a novinku – tmavé pšeničné Dunkel Weizen.

Zdroj: Trend Víno.sk | Autor: Soňa Hudecová-Podhorná


Viac ako 2,7 milióna hektolitrov (hl) piva predali svojim konzumentom slovenské pivovary za prvých 8 mesiacov tohto roka. Medziročne to bolo zvýšenie o 2 %. Tradične silný mesiac august splnil očakávanie pivovarníkov - ponúkli na slovenský trh 434 000 hl piva, čo medzimesačne znamenalo zvýšenie o 6 %. Pod výsledok predaja za 8 mesiacov sa podpísal predovšetkým úspešný august, ktorý tradične pivovarníkov nesklamal, povedal pre TASR výkonný riaditež Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS) Roman Šusták.

Podža jeho slov rastie tiež podiel produkcie slovenských značiek v zahraničí. Nahrádza sa tým priamy export piva zo Slovenska, ktorý v minulosti predstavoval 150 000 až 200 000 hl piva ročne. Zvýšený záujem u konzumentov tohto zlatistého moku bada najmä o pivá nižších stupňovitostí na úkor klasických ležiakov. "Kým pred 12 rokmi trhový podiel piva dvanástky tvoril 75 %, v súčasnosti je to iba 27 %. Trend je, že dlhodobo rastie spotreba piva 10-stupňového a nealkoholických pív v neprospech piva 12-stupňového," konkretizoval pohyby na relevantnom trhu Šusták.

Činili sa podža jeho slov aj slovenské sladovne a do konca augusta vyrobili 167 000 ton sladu. Výroba sladu tak oproti 8 mesiacom roka 2006 mierne zaostáva, hoci je o túto základnú pivovarskú surovinu u pivovarov zvýšený záujem. "Pokles výroby sladu za prvých 8 mesiacov o 6 % možno pripísa nedostatku sladovníckeho jačmeňa z úrody v roku 2006, ktorý sa v týchto mesiacoch práve spracovával," vysvetlil okolnosti riaditež.

V súčasnosti SZVPS zastrešuje 17 členov, okrem výrobcov piva, sladu a chmežu sú to aj výrobcovia pohárov, korunkových uzáverov, fliaš, výčapných sudov, vrátane servisu sudov. (Orange)


Nový svetový rekord v hromadnom pití piva dnes vytvorili návštevníci vežtrhu Agrokomplex v Nitre. Pädesiatlitrový sud piva načapovaný do 166 pohárov v objeme 0,3 litra dokázali vypi za 14,59 sekundy.

Uvedeným časom o 2,79 sekundy prekonali doterajší rekord vytvorený v tomto roku v Bratislave na pivnom festivale Junifest. Dobrovožníkov spomedzi návštevníkov vežtrhu na vytvorenie rekordu sa podarilo organizátorom nájs v priebehu 10 minút.

Rekord by mal by podža slov zástupcu Slovenských rekordov Romana Farkaša zaevidovaný v Guinnessovej knihe rekordov. O zápis do svetovej knihy rekordov požiada ročne zhruba 70-tisíc rekordérov v rôznych oblastiach. Proces registrácie trvá približne dva až tri roky.

Súaž o najlepšie pivo

Pivo Corgoň od výrobcu Heineken Slovensko sa stalo najlepším pivom vyrábajúcim sa na Slovensku v kategórii 10-percentné svetlé pivo, 12-percentné svetlé pivo i v kategórii tmavé pivá. Rozhodli o tom dve odborné degustačné komisie, zložené zo zástupcov všetkých pivovarov na Slovensku.

Ocenenie Slovenská pivná korunka 2007 odovzdal víazom počas dnešného vežtrhu Agrokomplex v Nitre minister pôdohospodárstva SR Miroslav Jureňa. Súaž o najlepšie slovenské fžaškové pivá vyhlásilo Slovenské združenie výrobcov piva a sladu (SZVPS). Všetky pivovary prihlásili do súaže 33 vzoriek piva, ktoré súažili v troch kategóriách.

Odbornú komisiu tvorilo osem mužov a osem žien, pričom posudzovali čistotu chuti a vône, dojem po napití, lahodnú chmežovú horkos a rezkos spôsobenú oxidom uhličitým. Podža slov výkonného riaditeža SZVPS Romana Šustáka o poradí vzoriek v súaži často rozhodoval i tzv. rozstrel medzi vzorkami s rovnakým počtom bodov. (Sme)


Pivovary zápasia o topožčianske krčmy

[neděle, 22. červenec 2007]

V Topožčanoch, hlavnom meste piva, ako hrdo hlása tabuža pri vstupe do mesta, zúri vojna pivovarov o krčmy. Topvar, ktorý od vlaňajška vlastní gigant SABMiller, nalial pivo do novej fžaše, zmodernizoval etiketu. A v pivovare začal vari okrem Topvaru aj českého Kozla. Čas Topožčancov a žudí z okolia zmeny šokovali.

Topvar, ktorý roky bezpečne ovládal územie okolo svojho fabrického komína, odrazu odráža útoky konkurenta Heineken priamo v meste a najbližších dedinách. A na dôvažok rovno za jeho humnami v Nemčiciach mladý pivovarník Robert Ondrej začal vari Starotopožčianske pivo. Darí sa mu, už ho predáva v 40 krčmách od Topožčian až po Prievidzu.

Krčmári na zneistenie zákazníkov reagovali svojsky - začali prebieha ku konkurentom. "Roky som čapoval Topvar, ale už to nie je to pivo, čo prv," hovorí krčmár Štefan Bartošek z Čežadiniec. Topvar podža neho nedrží penu, zmenila sa aj chu. Teraz predáva Starotopožčianske. "Moji zákazníci sú spokojní. Pivá sa na seba čoraz viac ponášajú a teraz si opä našli to svoje," hovorí Bartošek.

"Samozrejme, že nie sme radi, ak tu a tam stratíme výčap piva, ale my ich aj získavame," reaguje hovorkyňa Pivovarov Topvar Drahomíra Mandíková. Zdôrazňuje, že u časti zákazníkov zmena fžaše a etikety vyvolala dojem aj zmeny chuti. Nejde o nič viac, ako o sprievodný psychologický efekt.

"Receptúru sme nemenili, naopak, dbáme, aby sa dodržiavali najvyššie štandardy kvality a každá várka bola rovnako vyrovnaná," zdôrazňuje Mandíková. Priznáva však, že pivovar mal problémy s penivosou piva. "Spôsobilo to minuloročné počasie, ktoré ovplyvnilo kvalitu sladovníckeho jačmeňa." Zádrh s penou sa už podža hovorkyne podarilo odstráni.

Hostinský Peter Filo z Dvorca pri Bánovciach nad Bebravou je tiež jeden z tých, čo prestal čapova Topvar. "Viete, prečo čapujem Starotopožčianske? Pretože žuďom chutí a je lacnejšie. Beriem aj čierne pivo, ktoré sa výborne reže s horkejším svetlým. Okrem toho dostávam z Nemčíc aj bezplatný servis spojený s čistením rúrok, ktorý Topvar spoplatnil," zhŕňa dôvody Filo.

źudia z Topožčian a ich okolia milujú dve veci - dobrý chlieb a pivo. Je tu najväčšia hustota a konkurencia pekární na Slovensku. A vždy sa tu varilo dobré pivo, ktorému miestni rozumeli.

Keď v Topvare uvarili licenčný Kozel, Topožčanci povedali, že je dobrý, porovnatežný s Velkopopovickým. Miestni sú však hrdí najviac na svoje pivo. S tým sa nedá nič robi.

Robert Ondrej vyšiel so Starotopožčianskym na trh v pravej chvíli. Siahol po receptúre pôvodných topožčianskych pív a jeho sládek Ernest Šimun, človek s 27-ročnou topvaráckou školou, sa trafil do miestnej chuti. Pivo je horkejšie, so zretežnou chlebovinkou plnej chuti. "Nijaká riedka európska sódovka, ale také pivo, ako má by, s iskrou a rezom ako britva," smeje sa spokojný majster.

Z Nemčíc sa teraz predáva denne dvesto súdkov piva. "Pre nijaký vežký pivovar nemôžeme by s touto výrobou konkurenciou. Sme iba obohatením trhu. A ukážkou toho, že tradícia topožčianskeho piva vyrábaného od trinásteho storočia stále žije," hovorí o poslaní malého pivovaru jeho majitež Robert Ondrej. (Pravda)


Corgoň je krážom slovenských pív

[neděle, 22. červenec 2007]

Majstrovstvá Slovenska vo fžaškovom pive majú nového kráža. Absolútnym víazom sa stalo pivo Corgoň. Pivo spoločnosti Heineken Slovensko získalo zlatú Slovenskú pivnú korunku v súboji svetlých desiatok aj dvanástok a porazilo konkurentov aj v tmavých pivách.

Heineken Slovensko potvrdil postavenie lídra trhu, keď v anonymnej degustácii 33 pív získal sedem z deviatich medailových umiestení. V dvanástkach sa medzi zlatý Corgoň a bronzový Zlatý Bažant vklinil iba banskobystrický Urpiner. V tmavých pivách získal bronzovú korunku tmavý Šariš z Pivovarov Topvar, striebro má Zlatý Bažant.

Pivá hodnotili degustátori z každého z ôsmich slovenských pivovarov. V dvoch osemčlenných porotách ochutnávalo pivá osem žien, viedli ich odborníci z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity Daniela Šmogrovičová a Ernest Šturdík, predsedal štátny radca pre nápoje Eugen Miko.

Pivovarnícke majstrovstvá fžaškových pív sa nerobia náhodne. Zo všetkého predaného piva pripadá na fžaškové 48 percent, na sudové 43 percent, zvyšných 8 percent tvoria plechovky. V predaji jasne prevažuje desiatka so 65-percentným zastúpením, nasledovaná kedysi krážom trhu dvanástkou - 26 percent. Tmavé pivo je iba doplnkom - tvorí len dve percentá z celkovej slovenskej výroby piva.

Čitatelia Pravdy si zvolili za kráža Zlatý bažant

Nie je pivo ako pivo. Vie to nielen odborník, ale aj laik. Názor náročného znalca, špecialistu, sa môže líši od názoru bežného milovníka piva. A nie je na tom nič zlé. Napokon čitatež-pivár môže by aj fanúšik a lokálpatriot, ktorý je ochotný nejakú tú technologickú nedokonalos obžúbenému nápoju prepáči. Na hlasovaní sa to prejavilo aj tak, že čitatelia volili najmä značky, stupňovitos piva uviedol málokto. Výsledky oboch hlasovaní preto nemožno porovnáva. Čitatežskú sms súaž Hžadáme najlepšie pivo Pravda vyhlásila minulý štvrtok v papierovom vydaní aj na www.pravda.sk. Skončila sa v utorok popoludní.

Poradie na prvých piatich miestach

1. Zlatý Bažant 63 hlasov

2. Šariš 43 hlasov

3. Topvar 41 hlasov

4. Budvar 30 hlasov

5. Corgoň 24 hlasov

(Ne)dozerné sú hranice piva

Pivo je na Slovensku najpredávanejší nápoj. S vyše 80 litrami priemernej ročnej spotreby na hlavu nemá konkurenciu. Sme pivu zasžúbená krajina, s bohatou tradíciou, kde žudia vedia pivo vari, pivu rozumejú a radi ho pijú. V posledných rokoch síce klesla spotreba o vyše desa litrov priemerne na obyvateža, ale má to prozaické vysvetlenie. Za prácou do zahraničia ročne odchádza okolo 300-tisíc prevažne mladých žudí, ktorí našim pivovarom chýbajú.

Keby na Slovensku kvitol turistický ruch ako v Česku a keby Bratislava bola lákadlom pre cudzincov ako Praha, potom by sme pokles spotreby piva na Slovensku možno ani nezaznamenali. Do Čiech a do Prahy sa totiž nechodí len pre Hradčany, Karlov most a staromestský orloj, ale aj na pivo a na prehliadku chýrneho plzenského či budějovického pivovaru.

Aj Slovensko by v horúcom lete mohlo ponúknu pivnú turistiku. Veď taký Steiger Vyhne je jeden z mála európskych pivovarov, kde sa varí pivo nepretržite 500 rokov. Atraktívny mohol by aj Stein, ale na mieste historického pivovaru bude stᝠhotel...

Aká je teda budúcnos slovenského piva? Sotva možno ráta, že žudia budú výrazne zvyšova spotrebu. Nedovolí im to práca, nový striedmejší životný štýl. Napriek tomu pivo určite zostane vežkým priatežom Slovákov aj Sloveniek, tí však budú požadova vysokú kvalitu a väčšiu pestros. A to je hodená rukavica nielen pre giganty, ktoré koncentrujú výrobu a sústreďujú sa na produkciu licenčných pív. Je to výzva aj pre malé pivovary - v Rožňave, Šuranoch či Nemčiciach pri Topožčanoch. (Pravda)


Skoršie leto vytiahlo žudí na pivo

[pátek, 22. červen 2007]

Letné horúčavy volajú žudí na pivo a Slováci si ho aj dožičia. Spotreba v porovnaní s vlaňajškom stúpa každý mesiac asi o pä percent, čo je pre pivovary dobrá správa. Od roku 2003 až do vlaňajška sa totiž predávalo každý rok menej piva. Počas horúcich dní ahajú predaj výčapy, v obchodoch sú pred dovolenkami hitom plechovky a jedenapollitrové maxifžaše.

Počasie je buď spojencom, alebo nepriatežom pivovarníkov. „Ak je teplé, stáva sa spojencom, no a vtedy dvíha spotrebu asi o pä percent," hovorí šéf Združenia výrobcov piva sladu Roman Šusták. „Pravidelní „štamgasti", ktorí skonzumujú denne okolo štyroch pív, zvyšujú po nástupe horúčav svoju spotrebu o jedno až dve pivá," tvrdí Jozef Nemec, ktorý si v Topvare odkrútil 44 rokov.

Najväčší obrat dosahujú teraz kúpaliská, letné záhrady či rôzne občerstvovacie miesta na trase turistov. „Najviac žiadané sú menej stupňové pivá, teda desiatka, ale aj osmička," popisuje predaj piva obchodný riaditež bratislavského Steinu Dušan Pfeifer. Dvanástky a štrnástky sa v hlavnom meste predáva menej.

Slovensko bolo dlhé roky baštou dvanásstupňového piva. Tak ako pivo postupne draželo, začal sa zvyšova predaj desiatky, ktorý má teraz nadpolovičný podiel. Spoločnos Heineken Slovensko dosiahla mimoriadny úspech, keď na jar vstúpila na trh s Keltom desiatkou. „Za tri mesiace sa jej predalo 50-tisíc hektolitrov, čo sa nepodarilo po zavedení desiatkového piva ešte ani jednému pivovaru," povedal hovorca spoločnosti Roman Krajniak.

Konkurenčné pivovary to komentovali tým, že Heineken vytiahol do boja s Keltom, ktorý sa dovtedy vyrábal ako prémiová dvanástka. Slovensko sa však regionálne v spotrebe viac a menej stupňových pív dos líši. „Kým v Žiline a jej okolí ide dobre desiatka, v Liptovskom Mikuláši a Poprade letia viac ležiaky - jedenástka a dvanástka, ktoré tiež dominujú v bezprostrednom okolí pivovarov," upozorňuje na spotrebitežské rozdiely Emil Mihálik z vyhnianskeho Steigra, ktorý už ako jediný vyrába 51 percent ležiakových pív.

Darí sa aj malým pivovarom. V Nemčiciach pri Topožcanoch začali vari Starotopožcianske pivo. Malý pivovar zásobuje už 40 hostincov a týždenne získava ďalších pä-šes nových zákazníkov.

„Robia u nás starí topožčianski pivovarníci, ktorí varia svetlé a tmavé pivo podža pôvodných receptúr," vysvetžuje úspech majitež Robert Ondrej. (Pravda)


Pivovarníci očakávajú rast

[úterý, 22. květen 2007]

Pivovarom na Slovensku sa prvý štvrrok darilo. Očakávajú, že po štyroch rokoch výroba porastie. Prvý štvrrok tohto roka sa vyvíja pre pivovarníkov priaznivo. Po štyroch rokoch poklesu výroby piva, ktorý pivovarníci zdôvodňujú zvýšenou spotrebnou daňou, by sa produkcia mala tento rok ustáli a vzrás. Podža hovorcu spoločnosti Heineken Romana Krajniaka sa spotreba piva zvyšuje aj vďaka peknému a teplému počasiu. Pivovarníci tiež v posledných mesiacoch investovali do nových produktov a balení.

Oproti minulému roku klesol výrazne, až o takmer 70 percent, export piva zo Slovenska. Pokles spôsobila aj licenčná výroba niektorých slovenských pív v zahraničí. Zo slovenských značiek sa v cudzine vyrába napríklad plechovkové pivo Šariš či Zlatý Bažant. Výkonný riaditež Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták odhaduje, že v zahraničí sa vyrobilo okolo 450–tisíc hektolitrov slovenského piva.

Na Slovensku dlhodobo klesá aj spotreba piva v prepočte na jedného obyvateža. Minulý rok to bolo 80 litrov. Zvýši spotrebu a obžubu piva by mala aj produkcia nealkoholického piva.

Presuny v pivovarníctve

Na Slovensku má najväčší podiel (46 percent) Heineken Slovensko. Konsolidované tržby spoločnosti boli minulý rok vo výške viac ako pä miliárd korún. Na druhom mieste sú Pivovary Topvar (39 percent), ktoré patria do nadnárodnej spoločnosti SABMiller. Pivovary Topvar vznikli minulý rok zlúčením pivovarov v Topožčanoch a vo Vežkom Šariši. Ich tržby z predaja dosiahli vlani viac ako 2,5 miliardy korún. Ďalších pä pivovarov na Slovensku má dokopy len 23–percentný podiel. (Sme)


Poslední domáci hráči

[úterý, 22. květen 2007]

Okrem bystrického Urpínu ostali na trhu len dva pivovary so slovenským kapitálom. Bytčiansky Popper a popradský Pilsberg. Popper patrí známemu bystrickému podnikatežovi Karolovi Konárikovi, ktorý pôvodne zamýšžal budova menšie pivárske impérium. V súaži o privatizáciu Urpínu ho síce svojou ponukou prebil Pavel Čupka, no K. Konárik okrem Bytče kúpil aj pivovary v Martine, Rimavskej Sobote a Ilave. V Ilave dnes nechal len výrobu nealkoholických nápojov, pivovary Martiner a Gemer predal Heinekenu. Ako dodáva, Heineken išiel len po vežkých pivovaroch, o malé podniky v Bytči a Ilave sa nezaujímal.

Myšlienka preda Popper nie je K. Konárikovi celkom cudzia. Musela by podža neho prís vežmi výhodná ponuka. Inak pivovar momentálne nie je na predaj. Jeho finančná situácia je stabilizovaná, pivo z Bytče sa predáva po celom Slovensku, exportuje sa do Maďarska, Požska a Ruska. Podobne ako Urpín, aj Popper si zakladá na jedinečnej chuti svojich dvoch značiek – Popper a Palatín.

K. Konárik dodáva, že v konkurencii vežkých hráčov sa presadzuje ažko. Myslí si, že štát by mal ich praktiky viac kontrolova. Naráža na najnovšiu situáciu, keď Protimonopolný úrad SR prešetruje postup Heinekenu a SABMilleru pri získavaní majitežov pohostinstiev. Rozhodnutie úradu bude známe pravdepodobne až na jeseň.

Popradský pivovar vlastní spoločnos Pilsberg podnikateža Ladislava Lazara. Ako sa pre TREND vyjadril marketingový riaditež firmy Pavol Jeleň, aj Pilsberg si zakladá na originálnej chuti, vďaka ktorej sa uchytil najmä vo väčších slovenských mestách vrátane Košíc a Bratislavy. Rozbieha sa export do Ruska, Maďarska, Požska a Rumunska. No Pilsberg expanduje predovšetkým do obchodných reazcov. Možnos viac pracova s cenou výrobku považuje P. Jeleň za hlavnú konkurenčnú výhodu voči vežkým hráčom. Majitelia podža jeho slov neuvažujú o predaji Pilsbergu, skôr zvažujú možnos vstupu do ďalšej pivovarníckej spoločnosti. (E-Trend)


Okolo dvoch miliárd korún vynaloží spoločnos Global Group na výstavbu polyfunkčného komplexu Cassovar v Košiciach, ktorý bude stᝠna mieste niekdajšieho rovnomenného pivovaru blízko historickej časti mesta. Dnes na stavbe slávnostne odhalili a poklepali základný kameň. Ako povedal predstavitež spoločnosti Global Group Miroslav Marynčák, dnešný deň, keď sa začína výstavba komplexu, je symbolický, lebo pred stopädesiatimi rokmi na tomto mieste položili základný kameň pivovaru. Výstavba komplexu, ktorý patrí čo do rozsahu medzi najväčšie investície nielen v Košiciach, ale aj na Slovensku, potrvá do konca roka 2010.

Dominantnou komplexu bude starý pivovarský komín, ktorý sa investor rozhodol ponecha na mieste a ešte zvažuje jeho využitie. „Zrekonštruujeme aj historickú administratívnu budovu, ktorá bola postavená pred 150 rokmi. Pri búracích prácach sme objavili aj štyri staré klenbové pivnice, ktoré chceme tiež zrekonštruova. Takže symbolická pamiatka na starý pivovar ostane zachovaná,“ povedal Marynčák.

Ako uviedol Marynčák, v komplexe bude 400 nadštandardných bytov, hotel s 250 lôžkami, administratívna budova pre približne tisíc žudí, kongresové centrum, obchody, reštaurácie a podzemné parkovisko s kapacitou 1 000 miest. (Sme)


«« « Strana 5 z 6 » »»
1 2 3 4 5 6

Islám v ČR nechceme Pivní prodejna Pod Zelenou Horou Vrčeň