Posledný víkend som sa ako zberateľ zúčastnil najväčšieho slovenského zberateľského stretnutia, ktorá sa koná tak ako vždy v Martine. Na jednu vec som sa však tešil viac ako na celú burzu.

Tým bola dopredu avizovaná účasť minipivovaru Belveder zo Železnej Rudy. Pán Strnad dostal pozvanie ktoré prijal, a som svojím pivkom do Martina zavítal.

Železnorudské pivo mi už dlho unikalo, už len pre jeho „nepriaznivú“ geografickú polohu mimo všetkých pre mňa zaujímavých pivných ťahov.

Preto moje nadšenie bolo veľké, mimochodom aj preto, že o pive zo Železnej Rudy som počul samú chválu.

Asi hodinku po začiatku akcie – som zaregistroval vztyčujúci sa reklamný stánok a manželov Strnadovcov, ktorí sa svižne zvŕtali a pripravovali všetko na čapovanie piva.

Hneď ako sa rozkríklo, že už točia, vytvorila sa pred stánkom rada dlhá niekoľko metrov, ktorá vydržala prakticky do konca.

Jedinou nevýhodou bolo objem privezeného piva... Na radu organizátorov to boli tri 30L súdky, čo malo za následok, že už o 21:00 nebolo čo piť..... Myslím, že viac ľudí zaskočil záujem o železnorudské.

Nabudúce vraj privezú viac. Beriem ich za slovo.

Ešteže so sebou priviezli aj nejaké PET-ky – ktoré sa však taktiež v priebehu pár minút minuli.

V sobotu pán Strnad predstavil nové etikety a tácky, k dispozícii bolo aj sklo s logom pivovaru – takže mnoho zberateľov si prišlo na svoje. Len škoda toho piva že nebolo....

A čo sme vlastne pili?

Medová 13-tka Pašerák – vynikajúca, s jemne sladkým doznievaním po mede, plná chuť a jemné chmelenie.

Tmavá 13-tka Grádl – výborné tmavé pivo nevtieravej chuti, dobre zladené so všetkým čo k tomu patrí.

Svetlý Ležiak –12-tka Belveder – toto pivo som si vychutnal až doma, z PET-ky a môžem povedať, že nijako svojou kvalitou nezostalo za svojimi súrodencami.

Ad pán Strnad: z tohto človeka priam sála pohoda, dobrá nálada a zapálenie pre vec. Chcel by som mu týmto poďakovať, že vážil takú dlhú cestu k nám so svojím vynikajúcim pivkom, a dal nám možnosť ochutnať špičkové pivo zo svojho minipivovaru.

Tešíme na ďalšie stretnutie s ním na budúci rok.

Daj Boh šťastia.

Po dlhšej dobe som toto leto znova plánoval návštevu dvoch našich minipivovarov na južnom Slovensku. Šurany a Komárno.

Mojím dobrým zvykom je najprv si tam zavolať a preveriť otváračku, sortiment.....

A učinil som tak aj teraz.

Šurany - pohoda

Komárno – nikto to nebral.... tak som skúsil web – nedá sa pripojiť k serveru....

Po 2 dňoch som skúsil ešte raz a teraz mi to pre istotu povedalo, že volám neexistujúce číslo...

Prepadli ma čierne myšlienky, síce som ich v zápätí zahnal s tým že to nič nemusí znamenať, lebo pevné linky mohli zrušiť z dôvodu nenažratosti Telekomu a mobilné číslo som nepoznal. A web mohol byť v rekonštrukcii, to sa stáva.

Poslednú sobotu sme si s manželkou a synom spravili malý výlet do našich južných končín a tam sa mi k môjmu sklamaniu potvrdila „černota“ o zavretí minipivovaru.....

Cedulka: ZATVORENÉ – PREVÁDZKA ZRUŠENÁ spolu s totálnym chaosom vo vnútri mi boli jasným dôkazom.

Takže ak ste nestihli niekedy ochutnať komárňanského Karl Beer-a máte smolu..... A verte, že bol výborný...

bol a už nebude....

A prečo Vám to sem píšem? Veď Vás to vôbec nemusí zaujímať – nejaký zatvorený slovenský minipivovar....

Keď už pre nič iné, tak aspoň preto, aby som vyjadril svoju ľútosť. Ľútosť na tým kam smeruje naše pivovarníctvo.... „DO KYTEK“

PS: Neodpustím si malé rýpnutie do pánov PŽ a JJ. Vy ľutovať nemusíte, vám aspoň zmizol jeden riadok zo zoznamu nepitelných pív. Ale nám patokopijcom bude chýbať.. :-)