Ústecká nápojářská skupina Drinks Union, která sdružuje čtyři pivovary a likérku KB Likér, za tři čtvrtletí meziročně zvýšila zisk téměř o polovinu na více než 67 milionů korun. Ve stejném období loni hospodařila firma se ziskem 47 milionů korun. Tržby společnosti za prvních devět měsíců roku proti stejnému období loni o procento na téměř 906 milionů korun.

„Růst zisku souvisí především s úsporami v oblasti nákladů,“ řekl finanční ředitel společnosti Miroslav Bretšnajdr. Za růstem tržeb stojí téměř sedmnáctiprocentní zvýšení prodejů lihovin, dodal.

Celkový výstav piva v pivovarech Zlatopramen, Velké Březno, Louny a Kutná Hora za prvních devět měsíců přesáhl 682 tisíc hektolitrů, což je přibližně o dvě procenta méně než v roce 2005. „Důvodem mírného poklesu v prodeji piva byla nejen letošní podstatně delší zima a tím i menší zájem zákazníků konzumovat pivo v chladném počasí, ale také nedostatečné výrobní kapacity, které naopak neumožnily plně uspokojit poptávku v extrémních vedrech v červnu a červenci,“ řekl obchodní ředitel Drinks Union Denis Roháč.

Prodej lihovin vzrostl v prvním pololetí téměř o 17 procent na téměř 40 tisíc hektolitrů. „Růst jde, stejně jako v předchozím období, napříč celým výrobkovým portfoliem, ale nejvýznamnějším tahounem je vlajková loď Stará myslivecká, která se po redesignu etikety v loňském roce trvale usídlila mezi deseti nejprodávanějšími lihovinami u nás,“ řekl ředitel divize KB Likér Pavel Kadlec. Dodal, že stále větší podíl tvoří také nízkoalkoholické lihoviny, mezi které patří například značka Squash.

Společnost Drinks Union je podle loňských údajů čtvrtým největším domácím výrobcem piva a největším českým exportérem piva do Německa. Značka Zlatopramen je nejprodávanějším jedenáctistupňovým pivem. Divize KB Likér je třetí největší likérkou v zemi. (Tisková zpráva Drinks Union)

Šedesát šest piv se letos utkalo o prvenství v prestižní degustační soutěži České pivo 2006, která byla vyhlášena v předvečer svátku svatého Václava v Praze. " Čeští sládci a pivovarníci rozhodli, že skupina tří moravských pivovarů Holba, Zubr a Litovel vaří nejlepší česká piva," konstatovala mluvčí přerovského Pivovaru Zubr Hana Matulová. Ze šesti udělovaných medailí si moravské pivovary přivezly hned čtyři trofeje - jednu zlatou medaili, jednu stříbrnou a dvě bronzové. Soutěž každoročně vyhlašuje Český svaz pivovarů a sladoven ve spolupráci s výzkumným ústavem pivovarnickým a sladařským. (Přerovský deník)

Situácia v banskobystrickom Pivovare Urpín je aj napriek tri roky trvajúcemu konkurzu stabilizovaná. Orientuje sa už iba na hlavnú činnosť - produkciu piva.

Pivovar Urpín BB, s. r. o., v konkurze, za ostatné tri roky prešiel výraznými zmenami. Hlavným cieľom jeho manažmentu je zachovanie výroby piva v jednom z posledných slovenských pivovarov. Aj keď na Slovensku od zavedenia vysokých spotrebných daní na pivo sa jeho spotreba dlhodobo dramaticky znižuje, darí sa stabilizovať produkciu piva v Banskej Bystrici.

Urpín prešiel ekonomickou reštrukturalizáciou a momentálne je jeho hospodársky výsledok vyrovnaný. Pri počte 80 zamestnancov vyrába ročne 75 000 hektolitrov piva a nealkoholických nápojov. Dokonca došlo k miernemu nárastu podielu v predaji na slovenskom trhu.

S novou značkou Urpiner dosiahol v tomto roku významný úspech na celoslovenskej odbornej degustácii pív Pivná korunka 2006. Získal striebornú medailu za 12-stupňový ležiak svetlý a bronzovú za 11-stupňový ležiak tmavý. Svedčí to o vysokej kvalite a vynikajúcej tradičnej chuti, ktorá presviedča i čoraz väčší počet zákazníkov.

Pôvodná značka piva Urpín sa už v Banskej Bystrici nevyrába. Proti jej zneužívaniu konkurenčným pivovarom sa vedie súdny spor, aby sa predišlo zavádzaniu spotrebiteľa. V budúcnosti sa očakáva ukončenie konkurzu a pokračovanie v rozvoji firmy. (Aktuality)

Autori tohto návrhu z generálneho riaditeľstva pre zdravie a ochranu spotrebiteľa Európskej komisie (DG SANCO) v Bruseli podľa Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS) chcú zaviesť reštriktívnu politiku v oblasti predaja týchto nápojov bez ohľadu na národné alebo miestne zvyklosti a súčasný stav. Uvádza sa to v stanovisku k opatreniu DG SANCO, ktoré po diskusii prijali členovia SZVPS v Bratislave.

Prezident združenia Štefan Karšay na adresu návrhu EÚ uviedol:"mýlia si konzumáciu alkoholu vo všeobecnosti s nadmerným užívaním alkoholických nápojov. Obrovská väčšina spotrebiteľov piva a iných alkoholických nápojov sú zodpovední dospelí ľudia, ktorí si počínajú striedmo."

Spoločnosti zastrešené SZVPS ďalej upozorňujú, že "mnohé z opatrení, ktoré návrh obsahuje, najmä v oblasti ochrany mladistvých, reklamy či prevencie, zákonodarstvo SR pozná a úspešne aplikuje. Pivovarnícke spoločnosti na Slovensku dobrovoľne a nad rámec zákona sami upozorňujú na nebezpečenstvo neprimeranej spotreby alkoholických nápojov a odporúčajú ich umiernenú konzumáciu".

V správe DG SANCO k projektu spoločnej alkoholovej stratégie EÚ, v prípade, že bude správa schválená, "môže obsahovať iniciatívy, ktoré budú viesť ku zmenám v reguláciách predaja nápojových produktov a celého odvetvia," domnieva sa SZVPS. Regulácia podľa ich stanoviska môže mať negatívny vplyv na trh a obchod s alkoholickými nápojmi, čo môže mať za následok rast čierneho obchodu, pašovania, kriminality, rast čiernych páleníc, prechod pitia od piva a vína na tvrdý alkohol. S reguláciou sa tiež spájajú ďalšie negatívne praktiky ako zvyšovanie právomoci úradníkom a kontrolórom. Postih by zrejme pocítili maloobchody a reštauračné pohostinské služby. (O peniazoch)

Export piva zo Slovenska sa za prvých deväť mesiacov tohto roka medziročne znížil približne na 31-tisíc hektolitrov. Predstavuje to pokles približne o dve tretiny.

Za celý minulý rok sa zo Slovenska pritom vyviezlo 118 109 hektolitrov. Export sa znížil aj vďaka licenčnej výrobe niektorých slovenských pív v zahraničí.

Zo slovenských značiek sa v cudzine vyrába plechovkové pivo Šariš a Zlatý Bažant. Pivo Topvar sa kedysi vyrábalo v Rumunsku.

„Rastúci export a dopyt po značke Zlatý Bažant na zahraničných trhoch viedol k spusteniu licenčnej výroby v Maďarsku, Česku a v Rusku,“ potvrdil hovorca spoločnosti Heineken Roman Krajniak. Licenčne vyrobené pivo v zahraničí sa však k nám nedováža.

Pivo Šariš sa vyrába v Maďarsku z iného dôvodu. „Je to preto, že na Slovensku nemáme stáčacie linky,“ povedala hovorkyňa pivovaru Šariš Drahomíra Mandíková.

Licenčná výroba sa uskutočňuje aj v slovenských pivovaroch a neustále rastie. V roku 2005 to bolo takmer 483-tisíc hektolitrov. Na Slovensku vyrába pivá Veľkopopovický Kozel a Gambrinus firma SAB Miller. Spoločnosť Heineken zas pivo Starobrno. „Kozel a Gambrinus sa u nás vyrába, lebo české výrobné kapacity nestačia a slovenské nie sú vyťažené,“ povedala Mandíková.

Značka, ktorú vyrába Heineken licenčne na Slovensku, sa neexportuje.

Množstvo licencovaných pív spoločnosti SAB Miller je na Slovensku stabilizované. Podľa Mandíkovej je celosvetový trend, že klesá predaj piva a netýka sa to len Slovenska.

Ďalším dôvodom, prečo firmy vyrábajú pivo v licencii, sú aj nižšie náklady na prepravu.

„Objem predaja zahraničných značiek na slovenskom trhu, či už vyrábaných licenčne na Slovensku, alebo dovážaných zo zahraničia, je pre našu firmu dôležitý. Tradičné slovenské značky však výrazne dominujú,“ povedal Krajniak z Heinekenu.

Licenčné výrobky sú rovnakej kvality ako originálne. „Typický chmeľ sa dováža. Voda ako dôležitý prvok sa upravuje, aby ph bolo rovnaké,“ povedala Mandíková.

Krajniak jej oponuje: „Dôležitosť vody v procese výroby piva sa niekedy preceňuje. Podstatne väčší význam má kvalita jačmeňa. Samotná chuť piva závisí od dodržania receptúry. Chuť a charakter piva sa nemení tým, že sa vyrába v inej lokalite.“

Dôkazom je značka Heineken, ktorá sa dlhodobo vyrába na rôznych miestach celého sveta, pričom kvalita, chuť a charakter piva sú rovnaké. (SME)

Prvých deväť mesiacov roku 2006 naznačilo, že podobne ako v minulom roku sa piva na Slovensku nevyrobí viac ako 4 mil. hektolitrov (hl). "Z hľadiska produkcie piva patria posledné roky medzi najslabšie v histórii slovenského pivovarníctva," informoval agentúru SITA výkonný riaditeľ zväzu výrobcov piva a sladu Roman Šusták. "Lepšia situácia je vo výrobe sladu, kde sa podarilo nahradiť výpadok na domácom trhu dôsledkom poklesu produkcie piva tým, že Slovensko zvýšilo export sladu," dodal. Konštatoval ďalej, že export sladu sa naopak dostal v posledných rokoch na svoje historické maximá.

Za tri kvartály tohto roka vyrobili pivovarníci necelé 3 mil. hl piva, kým v minulom roku bola produkcia o 5,9 % vyššia. Export piva, ktorý sa v dôsledku licenčnej výroby niektorých slovenských značiek v zahraničí medziročne znížil približne o dve tretiny, predstavoval 31 tis. hl. Výroba sladu na Slovensku však oproti vlaňajšku stúpla o 18 tis. ton. Jeho vývoz tak za sledované obdobie oproti minulému roku vzrástol o 5,8 %.

Pivovary za predaj piva a sladu v roku 2005 utŕžili celkom 8,9 mld. Sk, z čoho 21-percentný podiel predstavuje export. Na tržbách sa export podľa Šustáka podieľal najmä vývozom sladu. Slovenský pivovarnícky a sladovnícky priemysel v roku 2005 zamestnával 2 411 ľudí, pričom priemerné mesačné mzdy v tomto odvetví predstavovali 23 586 Sk. (Orange portal)